Dobré ránko, 17-tky a 17-nici. Mala som normálne problém všetko prelúskať. Prikladáte sem také nádherné obrázky, až oči prechádzajú. Ale neidealizujte si toho môjho darebáka Micka. Ja ho síce milujem, ale je to potvora vybíjaná. Od malička sa tvári, že je hluchý. Predvčerom večer som domov doniesla takú piskľavú hračku, minipsíka, ktorému keď sa stlačí bruško, zasvietia mu líčka, zapiští a ešte povie I love you. A ten môj biely potvorák na to zareagoval, takže on sa asi len robí, že nepočuje. Škody na rozbitých kvetináčoch, rôznych porcelánových a keramických drobnostiach a dózach som už prestala počítať. Keď prídem domov z roboty, vždy najprv kontrolujem kvetinový stolík. Keď pod ním nenájdem žiadny rozbitý kvetináč, je to výnimka. Včera mi zlikvidoval kvetináč s tým hustým Mayerovým asparátom. Kvetináč kúpim, ale kvietky sa nie vždy z jeho záhradnických pokusov spamätajú. Dve palmy odišli definitívne, čínske ruže sa držia už len silou vôle a moje nádherné papradie vyzerá teraz ako chudobný príbuzný.
Takže v rámci dnešných nákupov musím rýchlo dokúpiť kvetináče. Ale už len obyčajné, pekné keramické budem kupovať, až keď sa Micko trochu umúdri.
Želám všetkým krásny víkend, rozvoniavajúci koláčikmi a vianočnou náladou.
P.S. Doniesla som si včera jedličkové vetvičky do vázy. Vybrala som takú veľku guľu, do ktorej sa zmestí zo 5 litrov vody. Myslím si, že je to dosť ťažké, aby to ten biely čert nezhodil, ale mám dilemu, kam to postaviť, aby sa k tomu nedostal.