Priatelia sú priatelia. Nezáleží na tom či sú "netoví" alebo "nenetoví"


Ale niekedy tí "netoví" sú ústretovejší a skôr sa s nimi porozprávaš ako s tými "nenetovými", ktorých osobne poznáš

Sama som zažila "depku",keď bol manžel pol roka odcestovaný,ja som ostala s dvoma malými deťmi sama v cudzom meste bez rodiny.Bola som sa dať odborne "vyšetriť ",ale keď som odmietla lieky,pani doktorka ma liečila súkromne a pri liečbe si vyúčtovala za 45min - ovú konzultáciu 500Sk.
Mňa prebudili dva momenty - spomínam si ako si pri tom,ako som jej rozprávala "moje problémy" trela ľavým malíčkom oko a ad 2.,ako sa pýtala,či mi má vystaviť účtenku po súkromnej konzultácii.
Moja liečba:
Buď tvrdá na seba!
Ráno vstať,osprchovať vlažnou vodou(ak znesieš aj studenou-ale k tej
sa môžeš dopracovať pomaly) a von!(najprv prechádzka,rýchlochôdza,beh)- ide o pravidelnosť,nemusíš sa siliť,že každý deň o krok ďalej,ono to pustí samo(aj voda aj chuť bežať),ide len o výdrž!!Dôležitý je pravidelný spánok a strava!

To je osobná skúsenosť,ako to prekonať,ale ešte jeden dôležitý moment na záver - zmenila som zamestnanie a veľa,veľa vecí robím s láskou.(Zmena postojov!!!)

Krásny deň Maxi Mucha

no ja neviem, myslim, ze na depresie pomaha cvicenie mozem doporucit z vlastnej skusenosti. ak to pride na cloveka treba fyzicku zataz a sustedit sa uplne na to co robite

Už dlho na nikoho neprišla depresia, alebo radšej sa ani nevyjadruje. No mne to nedá. Práve som sa dostala do etapy, že už nechcem robiť účtovníctvo. Ale čo vlastne budem robiť? Nech je to čokoľvek, stále sa to bude okolo papierovania krútiť. Ideálnu prácu so super zárobkom asi sotva ľahko nájdem, nikde na mňa nečakajú, však? Ale cítim sa tak vyčerpane, že neviem, čo so mnou ešte urobí koniec roka a blížiace sa uzávierky. Ale to bude určite tým, že som celé leto "pilne" pracovala, a nemala som vôbec voľno - možno sem tam po jednom dni. A už to na mňa dolahlo. No čo s tým?

treba vypnúť

Hm, asi budem musieť, je mi to jasné.

No vidíš ja mám zase depku že mám málo klientov a málo práce a ešte menej peňazí a tak je to začarovaný kruh. Asi sa snažím málo alebo čo ja neviem ale hlavne neverím si že niečo viem a čo sa týka účtovania stále si neverím že je to dobre a bojím sa zobrať prácu väčšieho rozhsahu ako je PU alebo DPH a tak sa krútim len pri JU. Situácia ma donútila otvoriť si živonosť na dávno zabudnuté účtovníctvo tak sa trápim. Daj si pauzu a pomysli na mňa že je zle aj keď nemáš čo robiť. Prajem ti skorú stratu depky.

To máš naozaj pravdu, ak si čo i len pomyslím, že by som nemala tých klientov, čo mám, bolo by to horšie............ ale teraz k tebe, mala by si si začať veriť - to je dôležité - a ak máš možnosť, začni sa učiť PU - aj DPH - čítaj zákony - a navštevuj Poradu - tu Ťa aspoň nasmerujú a naozaj sa veľa naučíš, ale musíš na sebe popracovaľ aj sama. Ja som vlastne začínala v externej účtovnej firme - získala som široký rozhľad z viacerých oblastí a v skúsenom kolektíve. Moja bývalá šéfka nás vlastne v dobromslova zmysle "nútila", aby sme dospeli k riešeniu sami - naozaj je to dobrá skúsenosť.
No....ďakujem Ti za povzbudenie....niekedy stačí si takto pokecať ... a naozaj sa cítim lepšie. Držím Ti palce, aby sa Ti naozaj darilo.

Ja si myslím, že máš stále nádej na "vyspanie" sa z toho. Niečo sa Ti podarí a budeš zase chcieť. Možno si moc prepracovaná, máš stres okolo seba, ale zájdi si sem, nájdeš tu kopec ľudí, ktorí Ti dokážu povzdvihnúť náladu. A nezabúdaj, všetko prebolí, všetko sa pretrasie. Prajem veľa síl, a kopec energie.

Tebe sa nechce účtovníctvo, mne sa nechce vôbec nič. Je to prechodný stav, vypni ako ja a bude Ti onedlho super. Veď aj ja to riešim flákaním sa po Porade a najviac s CCCC. Vypla som natoľko, že som zlenivela a zistila, že bez práce mi je teraz najlepšie. No ale keďže ja nie som vyvolená šťasteny a pečené holuby mi určite nespadnú len tak, rozmýšľam, že ničnerobenie končím a idem sa vrhnúť na veci neprebádané. Nestretnúť tu priateľov, asi ma tá pochmúrnosť bude gniaviť dlhšie. Ale nič netrvá večne. Takže Ty vypni, a ja zapínam............. Prajem Ti príjemný oddych a pozitívnu myseľ. Zajtra svieti slnko tak si to vychutnaj!

Manžel na mňa kašle. Našiel si konička, ktorému sa venuje skoro 24 hod. denne a ja som mimo. A to robim všetko, aby bolo v poriadku, staram sa o deti, domácnosť, snažím sa byť milá... lenže pomaly ho už ani neuvidím, stále je niekde vonku. Viem, že nemá inú ženu, ale je tvrdohlavý, samoľúbi, žije pre kamarátov z partie, úspechy z koníčka a ja už s tým nevládzem bojovať. Viete, aká je to na mňa depka? Rozchod nechcem, do poradne ho nedostanem, mám pocit, že pre neho nič neznamenám. Nezáleží mu ani na tom, že sa trápim. Nechce sa už ani rozprávať. Poradí niekto? Alebo vie niekto nejakú dobrú tabletku, voľne predajnú v lekárni, ktorá by aspoň v tom najhoršom pomohla? Lebo v poslednom čase iba plačem a plačem.

Tu je každá rada drahá. Ak má muž koníčka, je to na jednej strane chvályhodné ale neviem si predstaviť, čo to môže byť, že sa tomu venuje skoro 24 hod. denne. Možno je to pre neho aj tak trocha únik z domu. Možno ste ešte mladí a nie je pripravený na to, aby bol stále s tebou a deťmi. Ale mala by tu byť miera. Ale hlavne by si nemala pristúpiť na túto jeho "hru". Sú to aj jeho deti a jeho domácnosť. Skús napríklad povedať, že si ochotná tolerovať jeho koníčka ale musíte si rozdeliť starostlivosť o deti. A ty ak nemáš nejakého mimoriadneho koníčka, tak si zájdi trebárs na plaváreň, na kozmetiku alebo trebárs na kávu s priateľkou. Uvidíš, či aj on bude taký tolerantný. Ak sa s ním nechceš rozviesť, tak má pravdepodobne dobré vlastnosti, pre ktoré s ním chceš byť. Každopádne plačom nič nevyriešiš a tabletkami už vôbec nie. Treba sa vzchopiť a ukárať mu, že aj ty si osobnosť so svojimi potrebami. Je to však len taká povrchná rada, lebo nevieme ako vám to funguje v iných oblastiach spolužitia. Hlavu hore!

Toto je ozajstná depresia. Dievčatá to, čo opisujete chválabohu nie je tá pravá depka a tešte sa, že ju neprežívate. U vás sú to skôr stavy vyčerpanosti, prepracovanosti. Prajem vám, aby to aj naďalej zostalo "iba" pri takýchto stavoch.

nenapisala si ake stare mas deti, ako dlho ste spolu. mozem ti poradit len to, ze by si mala zacat mysliet na seba. pan manzel by mal zenu a to co pre rodinu robi prestat brat ako samozrejmost. ak si zamestnana tak detto. nemoze ti vycitat, ze zivy rodinu, pretoze pracujes tiez a ostatne veci okolo deti a muza zvladat tiez. tak mozno povol, nebud taka mila a neobskakuj vsetkych. vies ono nie len manzel si na to zvykol, ale aj deti si zvyknu. tak opatrne s tym,pretoze aj tie to zacnu brat ako samozrejmost.

Ja som si našla čínsku med.značky ***** a beriem od nich calcium na posilnenie mozgovej činnosti,pijem antilipidový čaj.Mám chuť pracovať a omnoho viac energie.V každom prípade som prestala robiť slúžku doma a začala som čítať večer v posteli namiesto toho aby som sa trápila že môj partner ma zanedbáva.Treba mu dať pocítiť že nie ste na ňom zavislá práve naopak .

Fany, plačom nič nevyriešiš, iba ti to pomôže zbaviť sa napätia a beznádeje, ale to všetko iba na kratučký čas. Pozbieraj sa a rozmýšľaj, ty vieš najlepšie ako naň. A tak za prvé, vôbec sa nehraj na starostlivú manželku. Nechaj neuprataný byt, jednoducho si ľahni a relaxuj, alebo najlepšie občas /t.j. minimálne dvakrát, trikrát do týždňa vypadni z domu a nehovor mu kam ideš. Jednoducho mu zakývaj pa pa, čav atď, aby videl, že odchádzaš a skutočne odíď, aj keby si sa mala hoci len sama túlať voľakde. Najlepšie by však bolo, keby si išla na miesta, kde obvykle chodievaš, aby ťa mohol nájsť, keby sa náhodou rozhodol. To len kvôli tomu, aby dočista nevznikli nejaké nevysvetliteľné pochybnosti. Aj keď raz za čas, ale fakt iba občas by si mohla odísť aj tam, kde by ťa nehľadal. Skús občas vôbec nenavariť, samozrejme suchotiny v chladničke, aby boli, ale jednoducho nebudú žiadne maškrty. Samozrejme, nevyžehli mu ani jeho obľúbenú košeľu alebo tričko. Tvár sa, že jednoducho nestíhaš. Musí si uvedomiť, že aj ty potrebuješ vypnúť a mať svoje súkromie a musí vidieť, že nie si mu k dispozícii, kedykoľvek sa mu zachce a taktiež musí vidieť, že nepríde do poupratovanej domácnosti, kde všetko vonia čistotou a kde je všetko ako má byť na svojom mieste a ešte aj ty stále doma poslušne čakáš manželíka, kedy sa mu uráči dojsť od kámošov. Musíš spôsobiť to, aby si všimol, že sa doma zmenili pomery. Musí mu to začať vŕtať hlavou a musíš dosiahnuť to, aby sa on pričinil, aby sa pomery zmenili, ale v dobrom slova zmysle. Musíš ho jednoducho vtiahnuť do chodu rodiny, lebo teraz je úplne mimo. On sa uspokojuje svojím svetom a vidí, že doma je všetko O.K., tak mu nič iné nevŕta hlavou, iba to čo je momentálne pre neho najdôležitejšie.
Musíš rebelovať a prosím ťa, hlavne si pritom nič nevyčítaj. Daj mu vedieť, že sama na všetko nestačíš /aj keby to tak nebolo/ a chceš, aby sa podieľal na chode domácnosti aj on. Neboj sa mám to odskúšané, bolo to o nervy ale zabralo to! Prajem ti veľa pevných nervov, veľa zdaru, pokoj v rodine a úspešný návrat k pravému rodinnému šťastiu.

je to dost hekticka doba a pre mna stresove faktory su peniaze a nedostatok casu na samu seba... kolegyna mi povedala ze sa mozno necitim bezpecne ... napr.uplna rodina ci milujuci partner alebo strach o stratu zamestnania... skusam bojovat proti stresu a depresiam hudbou ci tancom lustenia krizoviek ale je to kratkodobe potrebujem najst liek na uplnu vyrovnanost... lebo momentalne mam pocit rozhodenost v dusi... ak mate daky napad ozvite sa prosim)) dakujem

Pomôže trocha športu, je dobré mať nejakú tú bútľavú vŕbu pri sebe na vyrozprávanie, aspoň na čas zmeň spôsob doterajšieho života.

V takýchto chvíľach je dobré mať pri sebe niekoho, komu sa môžem vyrozprávať, kto ma dokáže vypočuť a aj keď neporadí, aspoň sa rozdelí o tú bolesť a problémy a hneď sa mi uľaví. Najhoršie je ostať sám a myslieť si, že moje problémy sú najväčšie.

Ďakujem všetkým za rady. Uznávam, máte pravdu. Napokon, to najhoršie už prebolelo a konám. Snáď budem mať dosť síl a všetko to dobre dopadne. Ste skvelé, vďaka.