No lenže Mensterka nehovorila o korunkách, ale o eurkách. Vždy, vždy, vždy.

To ste kedy založili túto tému ? Ja fakt nestíham dôležité veci. Ale musím zareagovať, lebo 80 % z tých problémov som prekonala - dúfam. Tiež som robila doma, teraz už som si radšej otvorila kanceláriu, aspoň som nútená sa z toho pyžama aj prezliecť Ale strašne, strašne ma rozčuľovalo, keď si klienti prišli, kedy sa im zachcelo, keď som šla po ulici, začali len o účtovníctve, sobota, nedeľa - pre nich úplne normálne. A tak som si povedala, že keď si to ja nevyriešim, tak za mňa to nespraví nikto. A tak som im úplne kľudne povedala, že mám tiež svoju rodinu a ak niečo potrebujú, nech sa páči - od 8 do 15 hod. Soboty a nedele som im prestala telefóny zdvíhať a veľmi rýchlo pochopili. Nevravím, že občas sa to nestane, ale sú to ozaj súrne a mimoriadne prípady a hneď sa ospravedlňujú, že vyrušujú. Keď ma niekto na ulici alebo v obchode osloví ohľadom účtovníctva, poviem mu, že nech sa nehnevá, ale to môžeme preberať v kancelárii a môžeme sa baviť o niečom inom - ako normálny človek. A dokonca aj v kancelárii som si stanovila štvrtok ako nestránkový deň - vtedy sa zamknem a spracovávam kopy, ktoré sa mi nakopili za celý týždeň. A v piatok mám len do 12,00 a potom sa tiež zamknem. Robím síce do 17,30 - aby som stihla poštu, ale neverili by ste, ako rýchlo si zvykli. Aj tí, čo si zvykli všetko vybavovať cez svoju obednú prestávku, sa naučili, že vtedy nepochodia.
Ale tie večerné a nočné návštevy - tak to si myslím, že sa manžel hnevá oprávnene

Musím sa vám všetkým poďakovať. Vaše "posteľové scény" mi pomohli sa konečne rozhýbať: v pondelok otváram svoju PRVÚ novú kanceláriu. Už sa na to teším. Držte mi palce. :p

Lizinka, držím Ti palce. A odporúčam od začiatku zaviesť pravidlá, ktoré vyhovujú tebe. Pokiaľ odvedieš dobrú prácu, o klientov nebudeš mať núdzu.

Dakujem za podporu.

Ja som tak bez ohľadu na čas pracovala vo firme, až kym ma nedohnala mozgova príhoda, dúfam, že to bolo moje prvé a zároveň aj posledné varovanie. Teraz keď pre mňa pride manžel o 15,05 tak sa zbalim a odchadzam, ale niekedy sa mi stane, že si pracu pribalim na USB, ale už veľmi málo. To musí byť vaľmi šibenočný termín. Teraz už poučená vlastným zdravím hovorím, že nič sa nemá preháňať, všetko s mierou!

A Ty sa len miešaj,veď vás je tu ako šafranu. A pohľad z inej strany vždy iba pomôže. Aspoň mne.

A ja sa pridávam.

súhlasím - takto podobne to mám aj ja
- klienti si zvykli, že som aj ja človek a nemusím robiť keď normálni ľudia majú voľno, ale to s tým okolím je fakt paráda:
- o mne kolovali reči vraj panička domáca....nerobí, bo do roboty nechodí,nebolo dobre...
- a už vedia že robím do roboty 5 krokov - garáž povýšila na office a myslíte si že je dobre?, keď do 1 v noci svietim, zas kolujú debatky, kóóóóľko veľa určite zarobím a nikam chodiť nemusím ....

záver? - robím si svoje, nevšíman si klebety, na každého som milá a nemienim si ničiť zdravie kôli rečiam....
Za darmo nám nik nič nedá, spraviť si svoje musíme, nekradneme, tak sa na takéto problémy vykašlime

Dobré postrehy a hlavne rady. Ide ma rozhodiť od jedu, keď si spomeniem na sobotu spred 3 týždňov. Tiež robím doma. Jeden pán podnikateľ, ktorému robím mzdy mi v sobotu o 13.30 hod. zavolal, že príde nový zamestnanec, takže treba vyhotoviť PZ a ostatné náležitosti. Dotyčný vôbec neprišiel. Na druhý deň v nedeľu sa objavil pán podnikateľ osobne a s úsmevom mi zahlásil, že to padlo. Krvi by sa vo mne nedorezal, myslela som, že ma porazí. Aj som mu jasne povedala, že mám 2 deti a manžela, ktorého poriadne cez týždeň nevidím, aj to ako sme sa pohádali /muž mal pravdu/, ako som musela sedieť doma. A že jeho návštevy cez víkend /aj o 8.30 hod./ tolerujem len preto, že je cez týždeň v Čechách.

To myslíš vážne ten čas príspevku??? Vtedy sa mi odlepí pravé oko.

Babenky, akosi mi nedá nepridať sa. Nie som presne v takej situácii ako vy, ale viem si to veľmi živo predstaviť. Pracujem v s.r.o. a veľmi často som po víkendoch v práci, alebo prídem neskôr domov cez týždeň. Tiež som mala doma problémy kvôli tej našej práci. Keby som mala opísať moje trable, tak to by som sa asi riadne zdržala. Razila som si svoju cestičku pekne postupne, ale poviem vám, všetky si musíme uvedomiť, že rodina je fakt iba jedna a ľudia, ktorí ju tvoria sú fakt iba ľuďmi so svojími dobrými aj zlými vlastnosťami. Dokonca aj keď som chodila na školenia a hlavne, ak ďalej, bol to niekedy totálny problém. Teraz chvalabohu mám doma urobený poriadok, s manželom sa navzájom tolerujeme. Deti si zvykli, že som niekde preč, že nie som vždy doma, ale poviem vám, nikdy neodídem z domu ak:
- nemajú navarené, niečo dobré v chladničke, v byte poriadok /nehovorím, aby sa všetko lesklo, ale tak normálne/, musia mať v skriniach prichystané oblečenie, čo si vziať na seba a hlavne musia mať pocit, že som sa na nich jednoducho nevykašlala. V práci sa snažím povybavovať podľa možnosti všetko, aby ma nemuseli otravovať doma cez telefóny. To im dovolím, fakt iba v súrnych prípadoch. Pamätám si, ako mi poriadne začalo liezť na nervy, keď za manželom veľmi často chodili jeho kolegovia a vždy niečo potrebovali, alebo vyzváňali telefóny. Doslova to otravovalo celú rodinu. Aj to sme časom vyriešili. Už je to dá sa povedať taká normálka. Manžel mi už nevyčíta dá sa povedať nič také, čo sa týka práce a ani ja jemu. Ak niečo potrebujú, chválabohu, že existujú mobily. Super vec. Samozrejme, že sa im vždy ozvem, keď som preč. Ja viem, že osobný kontakt nikto nenahradí, čo je pravda, že vy máte aspoň túto výhodu, že ste doma. Ale zároveň vašou nevýhodou je, že vás partner vidí ako sa venujete vždy niekomu cudziemu a nie jemu. A ešte k tomu nemáte doma kľud a veru ani súkromie a to celá rodina. Odporúčala by som vám, aby ste si rýchlo svojích klientov naučili na nejaký zaužívaný režim. Určite by som neprijímala návštevy večer o 10.00. Veď aj klienti si musia uvedomiť, že potrebujete trocha súkromia a kľudu! Ak si toto zabezpečíte, neverím, že vám celá rodina nebude vďačná. Takýmto spôsobom sa ženiete niekam do neznáma. Každý totiž všetko toleruje iba do určitej miery, a preto sa nečudujem, že vám vaše drahé polovičky niečo vyčítajú. Rodina je fakt len jedna a myslím si, že ani akákoľvek práca nestojí za takú cenu, akou je samota. Prajem vám všetkým veľa veľa trpezlivosti, šťastia a zdravého úsudku.

Po šiestej hodine rannej odlepuješ pravé oko? No takto veru Moru a Chruňa nedobehneme. Ona už o takom čase určite odlepuje druhú krabičku a účtuje aj za Teba. Takto VERSACE veru nebude!

A vie to vôbec?

To neviem presne, ale určite čo nespraví, to obkecá.

No neviem, neviem s jej vyjadrovacími schopnosťami. A ešte niečo, práve som si predstavil povestný Morin úsmev.

No veď čo to je taký problém? Píííííííííííííííííííííííí� �íí´.

A znovu je tu to najťažie obdobie pre nás účtovníkov, kedy na tie manželské radovánky veľa času nezostáva. A manžel, chudáčisko, trpí Ale musím povedaď, že som sa tento rok tuším trochu polepšila a snažím sa nepodliehať až tak veľmi tomu stresu. No veď uvidíme Ešte je to viac než 2 týždne A vy ste na tom ako?

Môj manžel sa teší, keď s ním pijem aspoň kávu. Ale tento rok ho musím pochváliť. Dosť sa o mňa stará. Prebral časť domácich povinností na seba a robí ich sám od seba a občas mi ešte niečo chutné aj uvarí (predtým nezvykol). Takže napriek množstvu práce, je to tento rok pokojnejšie. Aj ostatným poraďáčkam prajem DOMA VEĽkÉ POROZUMENIE!

Dievčence od založenia tejto mojej témy je u nás nejako kľud ......
nuž čo povedať zvyk je zvyk .......
http://www.porada.sk/t19398-p-o-r-a-...-manelka-.html

Ale dáme si tiež spolu dobrú kávičku .......