No tak to určite ste novomanželia... U nás sú vtedy keď ja mám najviac roboty všetci hladní! Ale vypiekla som s nimi, vstávam o 2 hodiny skôr a nech si prihrievajú...Len keby neboli hladní každý deň!

Treba navariť také, čo nemajú radi. Ostane nadlho.
Vy budete mať čisté svedomie, že navarené je.

Keby tak nikto nemusel jesť ani piť, upratalo, opralo a vyžehlilo samo. To by bolo!

Keby len svedomie, ale to hundranie! Čo s takými kyselinami, keď to už na druhý deň nechcú, a vieš si predstaviť tú kuchyňu, keď do nej vlezú chlapi a každý si začne vyťahovať, čo mu chutí?! Potom musím vstať o 3 hod.skôr aby som ju upratala!

Viem, o čom hovoríš. Mám doma troch /dospelých/ spolu s manželom.
Pred dvoma rokmi som sa naštvala, a kúpila som si myčku.
Volám ju moja Terezka. Strašne pomáha.

Veď on si to potom dodaní ...

Asi budú aj úroky z omeškania A veľké!

jednoducho, už štyri roky nie som manželom

Už mu to asi lezie na nervy, nikdy nie som doma, tak dnes pre zmenu mu chýbali ponožky. Majú totiž so synom rovnakú nohu.
A to podotýkam, taburetka plná ponožiek, čo sa ledva zavrie. Asi mu kúpim aspoň 15 párov, aby mal do konca marca fungeľ nové a dám do šuflíka,aby nevyhováral sa. Len kedy mám ísť kúpiť? Ale aspoň v nedeľu mi vždy navaria.

v chalupe bordel, prach a suché kvety, tona prádla neopraná, chladnička plná manželových "super" nákupov - takže niet čo jesť, v kancli šanón na šanóne, deti zanedbané, ja ani do zrkadla radšej nepozerám ... a chudák pes špinavý jak prasa....
nech je už aprííííl......

Ja robím účtovníctvo v TPP a doma ešte mojej polovičke. Takže z práce rovno do druhej práce. Takto to robím tri roky. Až tento rok som však do práce zapojila aj moju polovičku - na triedenie a založenie dokladov a podobné jednoduché veci. Aj keď toho nie je veľa, aj tak mi to urýchli moju prácu. A hlavne on pochopil, že ja si len tak nesedím pri počítačí a hrám sa. A že on by to veru nerobiť nevedel. Takže už vie oceniť moju prácu a snaží sa mi pomáhať.

Ešte, že som objavila túto tému... Fakt sa mi začína trošku lepšie dýchať, keď vidím, že nie som sama s takýmito problémami.
U nás našťastie bordel nehrozí, lebo moja polovička je asi tá výnimka, čo potvrdzuje pravidlo. Je to chodiaca upratovačka v domácnosti. Nakúpi (aj keď popri normálnom nákupe kooooooooopec sladkostí, ktoré by som ja nenakúpila), povysáva, vyzdvihne malého zo škôlky a venuje sa mu celé poobedia. To je tá dobrá stránka, keď dokáže byť tieto prvé tri mesiace v roku chápavý. Vie, že to robím hlavne pre rodinu, aby sme čo najskôr mali z krku hypotéku, ktorá mesačne neskutočne zaťažuje rodinný rozpočet.
Horšie je to už s tým manželským životom... V tomto období mi stačí od neho jediná otázka, či je šanca, aby som v ten deň prestala pracovať pred polnocou...? Myslím, že to týmto spôsobom nemôže fungovať stále, a tak si asi treba vedieť nájsť chvíľu aj pre toho partnera. Asi som vadná aj ja, ale aj keď práve nad tými papiermi nesedím, aj tak mi chodia myšlienky len okolo toho, ako a čo som neurobila asi dobre.
Inak tiež by som povedala, že hoci mám toho ešte nad hlavu, tento rok sa mi to akosi darí zvládať akosi s väčším kľudom a v menšom strese, ako inokedy.

Ja ešte vydatá nie som, takže mi od manžela výčitky počúvať nemusím.
Ale zasa, bývam s maminou, a tá mi nahradí aj 100 mužov.
Pomaly každý deň frfle, keď prídem domov tesne pred šiestou, lebo podľa nej idem strašne neskoro...

- Sedí v kresle, podotýkam, že večer, pozerá sa do okna, a nezabudne pripomenúť, že ide Veľká noc a už by sa aj tie okná mali umyť, pritom ho cez záclonu ani nevidí... No ale umývaj okno po tme...

- štrašne ľúbi rozkladať pakšamenty kade tade, hlavne na kuchynský stôl, ktorý večer upracem a keď prídem na druhý deň domov, ani ho nevidím, aký je založený, ale keď jej pripomeniem, že si má aspoň zatvoriť na kuchyni dvere, keď k nám niekto ide, tak isto si vypočujem, že sa kade tade flákam....

- každý deň mi rozpráva, ako ona robila v záhrade - vo februári a na začiatku marca, ale aj tak všetko sadíme a robíme po daňovom priznaní...

No sranda, čo vám budem hovoriť... to by bolo na dlho.

Škoda, že je už dôchodkyňa a od r.1980 na invalidnom dôchodku, čiže aj keĎ robila v kancelárii, bolo to za hlbokého socíku a akosi nedokáže pochopiť, že nepracujem pri páse, ktorý o tretej vypnem a zabudnem aj na to, že robím.
Bohužiaľ....

V poslednom čase je toho viac ako dosť....

Zanedbávam, priateľa, rodinu a o korytnáčkach ani nehovorím, chystám sa im vymeniť a vylešťiť akvárko už vyšše týždňa. Chúďatka moje . No som vždy taká unavená, že sa ledva dotackám do postele. Na nič nie je čas...na nič . Navyše priateľ začína stavať domček tak mu tam pomáham, len škoda, že sa neviem rozdeliť na dve polovičky . Aby som zvládala z plných síl aj jedno aj druhé .

Už aby bol apríl a hurá týždeň voľna minimálne .

Och, milé dámy, som na tom tak isto. Ráno letím do práce, popoludní s nákupom a rukami po kolená sa škriabem do kopca, zubami držím kabelku, aby som vybrala kľúče, nahádžem niečo do pračky, niečo do koša, niečo do chladničky. Dumám, ako sa dá hodinová večera uvariť za 20 min, sadnem k PC, trieskam do polnoci, jedným okom sa snažím učiť sa na skúšky (lebo som si povedala, že ja tú VŠ chcem). Keď sa pozriem za seba, zúfam si, lebo už prekračujem tie hŕby papierov rozložených po celej spálni. A ulietavam na vysávaní, nestíham upratovať. Poznáte to : zazvoní tlf a ozve sa : Máš čas ? Lebo ja mám, len mi to vypíš... )

Počas našej sezóny ani chlap nestíha sa venovať svojej polovičke. Potom to tak aj dopadne. Dva., tri dni tichej domácnosti. Keď som dlhšie v robote, tak do 23.00 hod, a moja polovička už je doma v pižamku sotávam smsky asi také, že chceš v tej robote aj spať. Podotýkam, že robíme spolu účto, ale niekedy ona ide domov skôr.
Mal som aj dlhoročný (5 rokov) vzťah, ktorý stroskotal kvôli mojej robote. Dúfam, že teraz to nehrozí práve preto, že spolu robíme účto.

Mám dlhoročné skúsenosti , že sa to dá s nami vydržať .
Je pravda, že sa môže narušiť aj určitá pravidelnosť vo vzájomných vzťahoch.
Teda - pravidelnosť ostane, len interval môže byť iný ...

O čom hovoríš, STRELEC? Nemchápem vôbec....

Tak máš ešte viac práce ako ja!!!

Ja patrím medzi tie ženy, ktoré majú výnimočnú polovičku veľa seba asi tak ako to popisuje alušik. Pracujem do štvrtej v kancelárii a potom prídem domov a pokračujem doma do polnoci. Doma mám vzorovo vyupratované, už aj okná umyté, navarené, dcéra operie ožehlí, postarajú sa o psa, takže sa mi pracuje celkom dobre, lebo nemusím myslieť na to, že treba nakúpiť, prať, žehliť a pod. Dokonca dcéra mi pomôže aj s triedením a ukladaním dokladov. Je síce pravda, že nemám čas na zrkadlo a ani na návštevu kaderníčky, ale žial zanedbávam aj návštevy u lekára. Dúfam, že sa mi to nevypomstí.