Marianka toto je iba môj názor: tento postup nebude akceptovaný DÚ . Takýmto spôsobom by si to spätne bez problémov mohli uplatniť všetky SZČO.
Ja prvá.

Podľa mňa variant od sway nemá chybu... Správcovi dane musí byť jasné a myslím, že aj dokázateľné je zo strany daňovníka SZČO, že každý deň jedol. Toľko odo mňa a nekomplikujme si to už my účtovníci sami.

Súhlasím a doplním že DU neakceptuje spätné uplatnenie stravných poukážok to je stanovisko lektorky DU aj na školení 9.12.06 ZoDZP.
Pekný deň...

Priznam sa, ze uz nemam sil citat polemiky na tuto temu, ale prisla som k uvahe, prosim, opravte ma ak sa mylim.

Manzel je zivnostnik, tiez sme sa spamatali az v 2/06, ze nam treba GL, a hladala som odpoved ci sa to da i spatne. SL je cenina. V tejto suvislosti ma napadlo, ze manzel pri svojej praci pouziva - kutuje kolky, kt. nalepuje na svoju pracu. Teda nemoze nalepit nieco co kupil o mesiac, pol roka neskôr - teda nieco co nema. Je to tak?

Pochybujem, že je na Slovensku živnostník, ktorý si mal 2.1.2006 gastro lístky zaplatené a vo vrecku. Kým sme sa spamätali, bol február. Podľa diskusie je zákon postavený tak, že za január 2006 nie je možné uplatniť si stravné z ceny stravného lístka pokiaľ podnikateľ nemá stravné lístky alebo doklad o nákupe z reštauračného zariadenia. Takže živnostníci majú smolu a uplatnia si stravné len za 11 mesiacov? Možno sú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a existujú podnikatelia, ktorý majú stravné lístky objednané aj v januári.
V každom prípade som dala dopyt - otázku na drsr, uvidíme, čo na to kompetentní...

Dúfam, že pre rok 2007 sa živnostníci spamätajú skôr a gastrolístky v hodnote 89 Sk a viac si nakúpia včas.

http://www.porada.sk/t37717-stravne-...-na-89-sk.html

No dobre, kúpim si ich teraz v 12/2006, vediem jednoduché účtovníctvo: výdavok ovplyvňujúci ZD mi vznikne v 12/2006 - pri úhrade stravných lístkov, stravné lístky mi zostanú ako ceniny k 31/12/06. Alebo mi nevznikne VOZD? Pretože sú to stravné lístky na budúci rok?
Nezdá sa vám takéto rozmýšľanie prerozmýšľané? Nekomplikujeme to veľmi tým, že ich neuznáme spätne?

skusim to posunut trosku do inej roviny :
vo februari (1.2.) som zamestnal 3 ludi, mzdu a stravne listky dostali az v marci vo vyplatnoim termine. stravne listky som nakupoval tiez az v marci. viem, porusil som zakonnik prace, tie stravne listky mali dostat pri nastupe do zamestnania. ale ktore firmy to tak robia? vo vacsine firiem davaju stravne listky spatne....
a teraz otazka: znamena to, ze stravne listky za februar a cast marca (kym som tie listky fyzicky nekupil) si nemozem dat do nakladov? ved je to narok zamestnancov, ktory som splnil sice oneskorene, ale splnil.

ja davam nakup SL automanitcky ako VNOZ, az pri cerpani SL rozuctujem na VOZD a VNOZ...kedze neviem dopredu ci vsetky listky pouzijem v "zakonnej norme"

Tu točíme o SZČO.
Ináč sa posudzujú v tomto prípade zamestnanci a ináč SZČO.
DR SR dalo aj vyhlásenie cez PP:Spätné uplatnenie SL u SZČO je neprípustné. Ja už to ináč riešiť nebudem.Bodka.

kde je to vyhlásenie? čo je cez PP?

ja viem.
ale chcel som poukazat, ma zamestnavatel SZCO narok uznat si takyto vydavok na zamestnanca ako danovy , ale na seba nie?
ved je to naplnenie toho isteho zakonneho naroku...

Priložím Pokyn DR SR k zákonu č. 534/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

§ 19 ods. 2 písm. p) a § 21 ods. 1 písm. i)
Z doplneného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmovvyplýva, že počnúc zdaňovacím obdobím roka 2006 si môže daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov) zahrnúť do daňových výdavkov výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Výdavky (náklady) podľa tohto ustanovenia musí daňovník preukázať dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok, alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla a pod., to znamená, že nejde o paušálne uplatňovanie výdavkov, ale o ich preukázanie v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Predmetné výdavky (náklady) sa môžu uplatniť najviac v rozsahu a vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v Zákonníku práce a v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Rozsah a výška predmetných výdavkov vyplýva najmä z § 85, § 93 a § 152 Zákonníka práce. Z § 152 cit. zákona, v ktorom je upravené stravovanie zamestnancov vyplýva, že stravovanie sa zabezpečuje najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa na účely stravovania považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, je možné zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. Výdavky na stravovanie je možné uplatniť vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 615/2005 Z. z. je s účinnosťou od 24.12.2005 upravená výška súm stravného pri tuzemských pracovných cestách tak, že stravné pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín predstavuje 89 Sk. Z uvedeného vyplýva, že daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky vynaložené na stravovanie za každý odpracovaný deň najviac vo výške 48,95Sk za jedno jedlo.
Rozsah výdavkov vynaložených na stravovanie, ktoré môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov je daný aj § 85 a § 93 Zákonníka práce. Maximálna dĺžka týždenného pracovného času podľa cit. ustanovenia predstavuje najviac 40 hodín týždenne a maximálna dĺžka týždenného pracovného času vrátane práce nadčas najviac 48 hodín týždenne. Nepretržitý odpočinok je ustanovený v rozsahu dvoch po sebe nasledujúcich dní (spravidla sobota a nedeľa) raz za týždeň, pričom ak z povahy práce a podmienok prevádzky nie je možné dodržať takýto rozsah odpočinku v týždni, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku v rozsahu najmenej 24 hodín raz za týždeň.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely uplatňovania výdavkov podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je počet odpracovaných dní, za ktoré je možné uplatňovať výdavky (náklady) vynaložené na stravovanie limitovaný citovanými ustanovenia Zákonníka práce. Preto nemôže nastať situácia, aby daňovník zahrnul do daňových výdavkov výdavky (náklady) vynaložené na stravovanie za 365 dní v kalendárnom roku.
Výdavky podľa tohto ustanovenia si nemôže uplatniť daňovník s predmetnými príjmami vtedy, ak okrem podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonáva súčasne aj závislú činnosť v súvislosti s jej výkonom mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo ak mu v súvislosti s výkonom závislej činnosti vzniká nárok na stravné pri pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Rovnako, výdavky podľa tohto ustanovenia nemôže uplatňovať daňovník, ktorý uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. To znamená, že výdavky (náklady) na stravovanie podľa tohto ustanovenia nemôže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za taký deň vykonávania podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, za ktorý

·mu súčasne ako zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce,
·má ako zamestnanec nárok na stravné pri pracovnej ceste
·si uplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v súvislosti s vykonávaním podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti mimo miesta pravidelného pracoviska

Poznámka
Ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

V nadväznosti na zmenu § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov bola vykonaná aj zmena ustanovenia § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa výdavky na osobnú potrebu daňovníka nepovažujú za daňové výdavky. V súlade s vykonanou zmenou ustanovenia sa s účinnosťou od 1.01.2006 za výdavky na osobnú spotrebu daňovníka nepovažujú výdavky vynaložené na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 1.01.2006.

Zvýraznila som spôsob preukazovania výdavkov, podľa tohto pokynu treba mať len doklad o nákupe stravných poukážok, príp. doklad o nákupe jedla v stravovacom zariadení. Tento pokyn výslovne neuvádza obdobie, kedy má byť nákup stravných poukážok realizovaný, a teda neprikazuje nakupovať ich vopred.
Faktúra od stravovacieho zariadenia tiež chodí mesiac pozadu...

http://www.porada.sk/showpost.php?p=251885&postcount=15

http://www.porada.sk/showpost.php?p=...&postcount=16;)

Ping - pong

počkáme si na odpoveď z drsr.

http://www.porada.sk/showpost.php?p=316277&postcount=7


Doplnenie:

Bola by som nesmierne rada,keby DRSR dalo ermon odpoveď,že nemám pravdu. Priam by som sa vytešovala,pretože tiež patrím k obuvníkom čo chodia bosí. Bez kúska irónie:držím nám palce.

to je málo...