Pýtal si sa to aj tu:
http://www.porada.sk/t157823-uroky-z...ml#post1634424

Úroky z omeškania sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, hoci je to záväzok vedľajší. Premlčujú sa v troch rokoch (§ 110 ods. 3 obč.z.). Obchodný zákonník má osobitnú úpravu premlčacej doby pohľadávky - bežne 4 roky.

§ 369 OZ
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

predovsetkym zalezi o aky pravny vztah ide (teda na zaklade akej zmluvy dodavate tovar alebo sluzby - ci zmluvy ozatvorenej podla obcianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka)

ak ide o obciansko-pravny vztah v takom pripade treba vychadzat z Obcianskeho zakonnika, podla ktoreho "ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania". Tieto su ustanovene vo vykonavacom predpise k Obcianskemu zakonniku (nariadenie vlady 87/1995 Z.z. - § 3).

podla tohto ustanovenia je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

pre vysvetlenie - dlznik mal zaplatit pozicku najneskor 31.10.2006. ak ju nezaplati, uplatni sa diskontna sadzba (v sucasnosti sa vola zakladna urokova sadzba) platna dna 1.11.2006

podla stranky www.nbs.sk bola tato sadzba 4,75%, podla mojho nazoru moze veritel pozadovat najviac 2x 4,75%, cize 9,5 % rocne. viac podla mna nemoze

ak ide o obchodny vztah treba pouzit ust. Obchodneho zakonnika - § 369

podla tohto ustanovenia "ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka"

z tohto vyplýva, že prednosť má dohoda zmluvných strán a horná hranica v zásade nie je obmedzená. v prípade, ak by bola neprimerane vysoká napríklad 1500 % dalo by sa toto konanie považovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

ak sa nedohodnú uplatní sa výška úroku z omeškania vypočítaná podľa zákona teda 10 % + 4,75 = 14,75 % ročne

bežne sa tieto úroky pohybujú od 10 - 25 %

moja rada na záver: ak ide o obchodný vzťah (zmluva uzatvorená podľa obchodného zákonníka) priamo v zmluve si dohodnite výšku úroku z omeškania

za dohodu sa dá chápať aj výška uvedená na faktúre za predpokladu že faktúra nebola rozporovaná z dôvodu nesúhlasu s výškou úroku z omeškania

sadzba 18,25 % rocne, teda 0,05 % denne je bezna, nic vsak nebrani (s vynimkou zasad poctiveho obchodneho styku) tomu, aby bolo dohodnute aj napr. 0,2 % denne, teda 73 % rocne

zelam pekny den

Podľa môjho názoru a skúseností to s tými úrokmi z omeškania na faktúre (napr. faktúra B2B na dodávku tovaru) vyzerá asi takto: hoci ObZ aj OZ hovorí o úrokoch z omeškania je to však len akási minimálna spodná hranica lebo sa jedná o dispozitívne ustanovenia, teda je na prejave vôle zmluvných strán čo si dohodnú. V praxi boli súdmi bez problémov odobrené aj úroky 0,5% denne, občas aj viac. Je samozrejme otázne, či je to v zmysle zásad poctivého obchodného styku alebo nie je. Môj názor je, že nie je, ale toto súd neskúma ex offo, len na návrh dotknutej strany a na jej návrh môže uplatniť svoje moderačné oprávnenie a úrok primerane znížiť (praxi bez problémov nechajú 0,25% denne). Samozrejme je nutné mať úrok z omeškania podchytený zmluvne alebo ak je na faktúre, tak táto musí byť podpísaná dotknutou stranou, nestačí ak je to tam uvedené, ale nepodpísané, aj keď protistrana toto nerozporovala (neplatí tu domnienka kvalifikovaného mlčania). Taktiež faktúra musí byť podpísaná druhou stranou, ak obsahuje iné zvláštne ustanovenia - napr. výhrada vlastníctva, rozhodcovská doložka a pod.

Ja sa chcem opýtať, ak na faktúre nemám uvedené penále z omeškania a nemáme uzavretú ani písomnú kúpnu zmluvu, akú výšku penálov môže odo mňa dodávateľ vymáhať?

Stačí pozrieť na príspevok č.2 a odpoveď tam určite nájdeš.

Zdravim vyuzijem tento prispevok a opytam sa.
Ak objednavka obsahuje nie len co sa ma dodat a kedy, ale obsahuje tiez urcite dohodnute podmienky vratane urokovej sadzby za kazdy den z omeskania pri platbe faktury, musi byt urokova sadzba este raz dodatocne napisana vo fakture a podpisana oboma stranami ako sa to spomina hore, alebo staci ak je podpisana faktura a opeciatkovana uz len dodavatelom s tym ze urokova sadzba bola odsuhlasena podpisom pri podpise objednavky?

ta cast objednavky vyzera asi takto:

Pri oneskorenej úhrade faktúry na účet č.--------/0200 hradí kupujúci úrok z každého omeškaného dňa, vo výške 0,5% zo zostatkovej ceny. Obe zmluvné strany su vyrozumené s obsahom objednávky a na znak súhlasu sa vlastnoručne podpíšu.

Dakujem za odpoved.

dobry den,
prosim vas neviem najst informaciu ohladne fakturacie urokov z omeskania.
Odberatel mal v roku 2009 vystavenu fakturu v novembri - splatna v decembri 2009, dalsia faktura vystavena v decembri 2009 splatna v januari 2010, obidve faktury boli uhradene v maji 2010. Teraz sme v januari 2011 dostali fakturu - uroky z omeskania k horeuvedenym fakturam. Je to opravnena faktura? zaväzok bol vyrovnany...dokedy je mozne z vyrovnaneho zaväzku uctovat uroky z omeskania? Dakujem