Nárok na stravne má ak odpracuje aspon 4,5 hod. Mám tušenie, že to rieši zákonník práce.

§ 152/2 Zákonníka práce: na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Takže ak zamestnanec pracuje len štyri hodiny, nemá nárok na stravné lístky.

Zdravím,

mám jednu otázku k stravovaniu. V prípade že má zamestnanec v zmluve stanovené že pracuje 40 hodín týždenne teda 8hod denne, môže zamestnávateľ obísť zákon o stravovaní zamestnancov tak, že sa tvári, že zamestnanec pracuje 4 hodiny a potom 4 hodiny ?

Jedná sa o to, že v zákone je myslím stanovené, že zamestnanec má nárok po č hodinách práce.

Resp. existuje nejaká možnosť ako by sa bez porušenia zákona vyhol zaisteniu stravovania pre svojich zamestnancov v tomto konkrétnom prípade (dúfam že neexistuje) ?

Dikes za odpoveď.

Nedá sa to. Pracovník pracuje v 8 hodinovej zmene.

Súhlas. Na zdôvodnenie tvrdenia treba pouzit § 152 ods. 2 ..Na úcely stravovania sa za pracovnú zmenu povazuje výkon práce dlhsí ako 4 hodiny. ... a § 90 ods. 1 "Pracovná zmena je cast ustanoveného týzdenného prac. casu, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred urceného rozvrhu pracovných zmien odpracovat v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.".

Takze aj ked bude pracovat 4 hodiny, potom by mal prestávku 3 hodiny a znovu by pracoval 4 hodiny, stále by to bola jedna pracovná zmena.

dik moc


chcel som sa len usitit ze to tak je , lebo presne znenie zakona sa mi nchcelo hladat.

este raz vdaka.

Čo robiť, ak sa niekto zo zamestnancov nechce stravovať? Ako neporušiť zákon, keďže zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie???

Ak sa nechce stravovať, tak mu kúpite stravné lístky. Týmto zákon určite neporušíte.

Rieš to pohyblivou prac. dobou. Keď bude v práci nad 4,5 hod daj mu str. lístky. Takto dostane aspoň niečo. Ale aby počet hodín v mesiaci neprekročil.
Pekné ráno želám...

My máme vlastné stravovanie u zamestnávateľa. Zamestnanci majú možnosť kúpiť si stravné lístky, na ktoré im prispievame zo sociálneho fondu. Tieto stravné lístky platia len v našej firme. Ak sa zamestnanec nechce stravovať, nik ho nebude nútiť aby si kupoval stravné lístky a požíval často nepožívateľné jedlá!!! Vy ste povinní len mu zabezpečiť stravovanie, ale rozhodnutie či si napr. obed odoberie je na ňom.
Iné je to ak zabezpečujete stravovanie cez tickety platné ako ceniny. Vtedy dostáva každí nárokovateľný počet lístkov a bol by prinajmenšom divný, keby si ich neodobral... Nik predsa neskontroluje či sa za ne skutočne najedol...

Chcela by som sa spytat na stravné lístky a DPH. Nie su to gastrolistky. Su to stravne listky nakupene v jedalni, ale od ineho dodavatela, teda nie vo vlastnej jedalni. DPH plati zamestnanec a z celej sumy???

Ďakujem za vyjadrené názory......

Ja mám nasledovný problém: Zamestnanci chodili na nadčasy v sobotu, kde pracovali od 6. hod. do 12. hod. Stravú sme nemali ako zabezpečiť ( v jedálni sa nevarilo), ani gástrolístky sme im neposkytovali. Až od tohoto roka poskytujeme gastrolístky za prácu v sobotu. Jeden zamestnanec požaduje gastrolístky vydať za rok 2003, kedy sme na stravu počas nadčasov neprispievali. A ešte m ám jeden dotaz. Môžem ja dať cez pokladňu, alebo cez výplatnú pásku finančný príspevok na stravu (peniaze)? Mýli ma paragraf 91 zákonníka práce, kde sa hovorí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť prestávku na jedlo a odpočinok až po šiestich hodinách. Ďakujem za rýchlu odpoveď.

Mna zas zaujima co so stravou ak zamestnanec pracuje dlhsie ako 12 hodin.
Resp. ci vobec moze pracovat dlhsie.