Od veci: hej ten úrad napísal:
v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“) sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hodnoty namerané v súvislosti s odpočtami tepla, resp. teplej vody v spojitosti s konkrétnou fyzickou osobou sú osobnými údajmi.
...V spojitosti s konkrétnou fyzickou osobou sú osobnými údajmi, ale tieto údaje sa neviažu na konkrétnu osobu, viažu sa k množine osôb, ktoré byt, nebytový priestor využívajú. Vlastníctvo bytu a spotrebované množstvo teplej vody sa podľa mňa nedá spájať, Je to absurdnosť neskutočných rozmerov.
Úrad si môže dať za motto: Humusák sa nesprchuje, humusák vodu nemíňa, humusák je eskimák.
takmerstarec, potom treba nakúpiť solárne panely, tepelné čerpadlá...vykurovanie bude skoro zadarmo...len tie platby do FPÚaO budú astonomické, ale to nie je náklad na teplo.
A čo PRNV, či tie už nebude treba? Všetko bude tým pádom od spoluvlastníckeho podielu.

tak to uplatnite aj voči sebe, a ten individualista si neprenájme nič. Prenájom bude príjem do FPÚaO.

sito, si to preklepol...657/2004

Takmerstarec

Vyuzijeme §10 BytZ odsek 2 b), v ktorom sa uvadza, ze prijmom FPUaO je aj prijem za prenajom spolocnych zariadeni domu. Prenajmeme mu 1/(n+1) cast kotolne a jej zariadeni za malicko znizenu cenu voci nasim prispevkom do FPUaO. n je pocet clenov nasho SVB.

Vy mate rad chaos? Ci ste pravnik? Vsak predsa vsetci clenovia SVB maju povinnost podla BytZ platit odhlasovanu sumu do FPUaO a individualista v dome je clenom SVB. Preco by si mal prenajimat nieco (zariadenia kotolne) na com ma podiel vlastnictva a to prave taky podiel, ako potrebuje? Preco tu vnasate nezmyselne navrhy? Pre neclena SVB, z Vasho prikladu obyvatela susedneho domu, je vsak prenajom cestou ako mu poskytnut ucast na vyuzivani spolocneho zariadenia SVB.

Každý má podiel na súpoločnej miestnosti napr. kočíkárne. To by bolo potom nezmyselné, aby si ju mohol jeden člen, či partia piatich členov prenajať, a využívať pre seba.
Podľa môjho názoru je rozdiel, či:
-najprv bol individualista a až potom spoločná kotolňa
-najprv bola kotolňa a až potom individuakista
-či ndividualista sa stal členom pred kotolňou, alebo už za jej existencie
Problém sa javí jasne - spoločné zariadenia, musí platiť, a myslíš si že ste v každom prípade v práve. Zrejme by ste na súde aj uspeli, Ale tak isto by vás mohol žalovať aj individualista.
Podľa môjho názoru sa pri vybudovaní vlastnej kotolne zmluvne medzi všetkými spoluvlastníkmi jasné podmienky platné a bez sankcie nemenné. To platí aj pri individualistovi, podmienky vlastného kúrenia musia byť jasné, dlhodobé a nemenné, ľahko sa môže stať, že skoro celá časť nákladov na kúrenie a ohrev TV sa presunie do FPÚaO.
Niekedy je spravodlivosť a pravda v protipóle, a váš predseda v mene "spravodlivosti" svojou svojvôľou prekračuje zákon.

Takmerstarec, nie len. Toto je paragraf, ktorí v zákone rieší financovanie domu.

§ 10

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

(2) Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

(3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

(4) Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

(5) Prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.

(6) Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.


K odseku 1) Vlastníci bytov, teda všetci sú povinný prispievať mesiac vopred do FPOaÚ podľa podlahovej plochy bytu, bytov. Zákon určuje, že výšku si určia vlastníci, minimálne na jeden rok, tak aby bolo dostatok peňazí na zabezpečenie prevádzky domu. Vidieť len rok dopredu je krátko zraké, či už od vlastníkov, alebo správy domu. Ak je z bytu možnosť využívať priestor za obvodovou stenou domu, bytu len v prospech vlastníka bytu, tak k úhrade za plochu bytu sa pripočíta 25 % balkóna, lodžie a terasy na ktorú má prístup len vlastník konkrétneho bytu. Môj názor, že nie 25 % z plochy, ale 125 % plochy, a aj to je málo. Pokiaľ sa robí rekonštrukcia, obnova, modernizácia domu, tak oprava balkónov, lodžii a terás je ďaleko náročnejšia ako oprava ... bežných obvodových stien domu.

K odseku 2) Príjmom sú v prvom rade preddavky vlastníkov. Ale je spomenutý aj prenájom spoločných častí domu, je možné prenajať miestnosti aj spoluvlastníkom domu, vlastníkom bytov v dome, ale aj mimo domu. Prípadne strechy, operátorom mobilných sieti. Asi v žiadnom prípade by vlastníci nesúhlasili s prenájmom spoločných zariadení v dome, (výťah, vykurovací systém ako celok, rozvody vody a teplej vody, kanalizácie, uzatváracie ventily vykurovacieho systému a rozvodov vody a meracie zariadenie v bytoch, pomerové meranie, monitorovanie využívanie služieb dodávka tepla na vykurovanie a výrobu teplej vody a vody). Ak by súhlasili, ako keby si sľučku na krk dali, stolec už niekto podrazí!

K odseku 3) Súhlasím s definíciou v § 2, odsek 5

(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. K balkónom, lodžiam a terasám som sa vyjadril k odseku 2. Logické je aj použitie na prekrytie nedostatku záloh na služby, aj s tou uvedenou podmienkou.

K odseku 4.

Správca musí viesť domu samostatný účet v banke a domu musí viesť účtovníctvo v ktorom samostatne eviduje úhrady jednotlivých vlastníkov na FPOaÚ a zvlášť zálohy na služby, ktoré je po roku povinný rozpočítať na jednotlivé byty a vyúčtovať oproti záloham na služby. Takže, vždy musí preukázať vlastníkom, že peniaze použil na ten účel na ktorý ho vlastníci poukázali, uhradili.

K odseku 5) Súhlasím, že nemá nárok na pomernú časť z FPOaÚ, ale pri zmene vlastníka ná nárok na jeden mesačný preddavok, ktorý uhradil vopred.

K odseku 6) Náklady za služby, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, odvoz smetí, tepla voda studená voda sa rozpočítavali podľa osôb, prípadne osobomesiacov. Teplo podľa m2.

Zákon v § 11 od 1.4.2004 ukladá povinnosť vlastníkom bytov v ich bytoch umožniť namontovanie meracích zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a odpočet nameraných hodnôt. Od 1.4.2010 platí, že ak vlastník neumožní montáž, alebo odpis nameraných hodnôt, môžu ostatní vlastníci uplatniť voči nemu dohodnuté sankcie, nie preto aby platil viac, najviac za podiel z nákladov z poskytovanej, ale aby si splnil svoju povinnosť určenú zákonom.

Ak si všetci vlastníci splnili svoju povinnosť, tak na konci roka sa odpísu údaje z meracích zariadení a podľa ních sa zohľadní využívanie meraných služieb tepla, teplej vody a vody dohodnutým spôsobom.

Alebo, že by sa mali náklady na tie meracie zariadenia započítať do nákladov teplo, teplú vodu a vodu v príslušnom rok a uhradiť ich podľa nameraných hodnôt? Kto nemínal ani nezaplatí, alebo zaplatí menej?

Takže je to ako s kotolňou a jej zariadením, slúži všetkým. Tiež všetky meracie zariadenia na meranie tepla a vody v bytoch slúžia spoločnému účelu v dome, spravodlivejšiemu rozpočítaniu spoločných nákladov za teplo a vodu na jednotlivé byty, či nie? Ak áno, tak sú spoločné meracie zariadenia a to napriek tomu, že sú namontované v bytoch. Kde inde by mali byť. Na streche a merať dažďovú vodu?

Zákon 70/2010, § 32d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2010

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.

Do 1.4.2010, respektíve do 1.4.2011 si mohli dve tretiny vlastníkov dohodnúť inakšie prispievanie na opravy spoločných zariadení. Do 1.4.2011 už zákon túto možnosť vlastníkom neumožňuje. A jasne definuje, že ak sú v zmluve o výkone správy, alebo zmluvy o spoločenstve sú po 31.3.2011 v zmluve v rozpore s ustanoveniami zákona 182/1993.

Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu...
spoločné je že všetci? Nie? Stačí väčšina? Dom so štyrmi bytmi, jeden má svoj kotlík, ďalší traja sa rozhodnú, že budú mať spoločnú kotolňu.
Je splnená podmienka spoločného využívania? Je táto kotolňa majetkom trumvirátu, alebo spoločné zariadenie?
Ak bola kotolňa zriadená po umožnení individuálneho vykurovanie myslím, a toto umožnenie sa nezrušilo, že takáto kotolňa (technologické zariadenie) nespĺňa všetky predpoklady aby bola spoločným zariadením domu, a teda hradenie z FPÚaO je nesprávne. Ten, čo ju nevýužíva by mal byť kompenzovaný, a to tak, že tí čo ju používajú pre svoj prospech by mali platiť do FPÚaO poplatok za prenájom priestoru, nie naopak - poškodzovaný zvýšenou platbou do FPÚaO, na revízie cudzieho majetku -zariadenia kotolne ktoré on nepotrebuje a ani nevyužíva (využívanie je otázne pri vykurovaní spoločných priestorov).

Nedokonalosť toho čo je v zákone je najjednoduchšie vysvetliť na extrémnej situácii.

Vieš, bývali v našom dome manželia, už starší a už asi osem rokov nebývajú. Rad som toho pána počúval, keď spomínal ako sa zakladalo bytové družstvo, tie domy, tri, štvorbytovky si stavali svojpomocne, ako zháňali materiál, murárov, pomocníkov. A všetko to bolo družstevné. Tie domy ešte stoja.

Od 1.9.1993 platí zákon 182/1993, samozrejme pred jeho platnosťou sa porušili zákony, ktoré ho predchádzali.

182

Z Á K O N
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

P R V Á Č A S Ť

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

P r e d m e t a r o z s a h ú p r a v y

§ 1
(1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

§ 4

N a d o b ú d a n i e v l a s t n í c t v a

(1) Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda

a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,

Takže, bytové domy, byty v nich boli vo vlastníctve štátu, štátnych podnikov, miest, obcí a bytových družstiev v mestách a obciach. Nepredpokladám, že by niektorý vlastník domov pripustil takú situáciu ako si uviedol.

Dom so štyrmi bytmi, jeden má svoj kotlík, ďalší traja sa rozhodnú, že budú mať spoločnú kotolňu.

O tom by sa mohli dohadovať až po prevode bytov do osobného vlastníctva, čo a ako so svojím domom, ak by si všetci nájomníci byty previedli do vlastníctva. Ak nie, neprevedené byty, byt by mal vlastníka, pôvodného.

Nikto nie je dokonalý! A teda ani rozhodnutie spoluvlastníkov domu nemusí byť dokonalé, preto môže každý z nich zo zákona požiadať súd, aby nezákonné, ak je nezákonné zrušil.

Štyria vlastníci bytov v dome, skôr je predpoklad, že sa dohodnú. Ale už tu bolo hodne príspevkov z takých domov, ktoré to vyvracajú.

Takže hodne závisí aj od dokonalosti spoluvlastníkov. Ale, ak sú to štyria extrémisti, stačí aj aby jeden, bol, a už je to extrémny dom plný extrémnych situácii. A čo potom také, v takých 50, 100, 150, 200 bytových domoch?

Ak je dohoda vlastníkov bytov, spoluvlastníkov domu, akehokoľvek počtu sto percentná, na čo im je zákon?

Individualista bol skor ako spolocna kotolna. No uz pri brati uveru na kotolnu sa hlasovalo a hlasovanim daval suhlas na jej zriadenie po dobrom odovodneni aj individualista. A splatku uveru dostal alikvotnym mensim podielom vyplyvajucim z jeho ucasti ako clena SVB na zabezpeceni vykurovania spolocneho schodiska. Schodisko je v panelovom dome nevyhnutne temperovat, kedze plocha susediacich stien z bytov na schodisko je vacsia ako plochy stien tych obvodovych stien panelaku kde su osadene okna a balkony (krajne steny domu su bez okien) ak sa odpocita plocha okien a lodzii. Takze pri netemperovani pri vysokom tepelnom spade na bytovych stenach schodiska dochadza k porovnatelne takmer rovnakym stratam tepla so stratami cez obvodove steny (skusenost po vymene schodiskovych skiel s ocelovymi ramami podstavnymi murmi a plastovymi oknami). Cize individualista je skutocne spoluvlastnikom kotolne aj ked mal individualne vykurovanie pred instalaciou spolocnej domovej kotolne (minortnym spoluvlastnikom). Asi najpodstatnejsie je to co ste uviedli vyssie v jednom prispevku :

Hej sito tak to bolo. Na to, aby tam mohly stáť bytové domy sa najprv vyvlastňovalo, vo verejnom záujme, byty boli nájomné.
Ak boli pozemky vyvlastnené, a nepoužívali sa na účel na čo boli vyvlastnené mohol pôvodný majiteľ žiadať navrátenie, tak nejako to bolo. V Poľsku je to tak, ak verejný záujem pominie majetok sa vracia pôvodnému vlastníkovi, môžno som nepresný.
Nemyslím si, že nadobúdanie bytov do osobného vlastníctva bolo správne, pretože sa to mohlo riešiť aj ináč, pretože byt je len priestor, bez stien, bez podláh a stropov, a je to skôr vlastnenie práva medzistenný priestor využívať ako jeho vlastníctvo, kedže je vlastník obmedzovaný spoluvlastnikmi a nevlastnením spoločných konštrukčných prvkov.
Extrémy nastávajú a ten o troch vlastníkoch a jednom s kotlíkom je realita, tak ako je realita odpojenie 16 s kotlíkami z 18 a dvaja ostali napojený...
A poznám aj prípad, kde je to cca 10 ku 10.
​
.

Veď sme, máme právny štát, parlamentnú demokraciu, demokratické zákony a aj podvodníkov na každom poste, demokratických.

Ja mozne aby SVB urcilo inu sadzbu do fondu oprav pokial je byt vyuzivany komercne? Cast roka byt prenajimame a tak sa spolocenstvo rozhodlo, ze budeme za m2 platit o 50% viac do FO. Byt je ale prenajimany len cca 40% roka, takze celkove opotrebenie spolocnych priestorov a pod. je v podstate nizsie ako pri stale obyvanych bytoch. Sa mi zda, ze niekto ma dojem ze ked z toho nieco mame, tak mame platit viac. Je mozne teda aby boli dve sadzby podla vyuzitia bytu? Musi byt sadzba nejak odovodnena ?

Do fondu opráv platí každý rovnako v pomere k rozlohe bytu na m2....samozrejme žiadne komerčné učely to nemôžu meniť! žiadne dve sadzby!! pozri zák.182/1993...

§ 10

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

dakujem za odpoved. Tiez mam dojem ze to by sa mohla schvalovat sadzba podla lubovolnych krieterii, ktore by sa niekomu zdali spravne a ten koho by to postihlo by sa nemal ani ako branit lebo spolocenstvo sa rozhodlo. .

Vlastníci si môžu schváliť čo len chcú, ale to čo chcú, musí byť odsúhlasené v súlade so zákonom 182/1993. Dve sadzby v tvorbe FPOaÚ sú od 1.4.2011 v rozpore s uvedeným zákonom.

Byt, krčma, kancelária, obchod, garáž, miesto na státie v suteréne, keď 0,5 € na m2, tak všetci, krát počet m2 uvedených vecí v dome.

Vysvetli im, čo je v zákone. Ak nebudú chcieť pochopiť, budeš sa musieť domáhať svojho práva súdnou cestou.