Počasie sa neumúdruje, oheň už druhý deveselo horí ďalej, všade plno hasičov, znovu lietajú vrtuľníky, môj kolega býva v Rybom, každý deň chodí pomáhať hasiť.
Situácia je teraz o to vážnejšia, že vietor fúka smerom na Donovaly oheň sa šíri do doliny a sú ohrozené aj domy. Kto to tam pozná vie, že dolina je úzka cestu lemujú domy a hneď za nimi sa dvíhajú kopce.
Chúďa Ľudmilka !!!

Nie som chúďa. Aj keby vietor prihnal oheň až do Valentovej, necítim sa ohrozená. Ako si sama videla, je tu veľa dobre vybavených hasičov, policajtov, ochranárov, dobrovoľníkov, ktorí majú zdravé nohy, ruky a hlavu. Všetci robia, čo môžu, zaslúžia si veľký obdiv a úctu.

Chúďatá sú zoškvarené fialky, šokované srnky, medvieďatá bez matky, ale aj nafúkaní a mamonom obmedzení ľudia. Takých tu našťastie žije oveľa menej než v mestách. Viem pochopiť, keď sa ľudia z veľkých miest utiekajú z betónových a sklených domov do prírody, ale neviem pochopiť ich ďalšie myslenie: naoko sa nadchýňajú krásou našich hôr, pritom skoro celý svoj pobyt v nich presedia v kožených sedačkách vo vyčačkaných chatách tváriacich sa ako drevenice a na krátkych, viac-menej motorizovaných výletoch bez najmenších rozpakov odhodia horiacu cigaretu do trávy. Krajanová, ak si odtiaľto, určite vieš, že domáci by to nikdy neurobili.

Ako to tu prebieha, nenapíšem, nepovažujem za vhodné robiť z tohto požiaru "kovbojku". Keby mi to hasiči dovolili, každý deň by som im pomáhala čo len lopatou hasiť drobné ohníčky. Môžem sa však len bezmocne prizerať a veriť, že meteorológom predpoveď počasia tentoraz nevyjde a čoskoro zaprší na všetky naše hory poriadny lejak.

Ľudmilka veru, je to na zamyslenie čo dokáže s prírodou urobiť takýto živel. Prepáč, ale ja v oslovení "chúďa" v príspevku vyššie nevidím iné ako vyjadrenie ľudskej spolupatričnosti.

Ja si osobne myslím , že nikto z požiaru kovbojku nerobí , práve naopak je nám to veľmi ľúto, čo sa tam deje , kde inde sa dozvieme pravdu o diani na Vašich končinách ako priamo od Vás ...od Teba Malina a od Krajanovej ......

Elenka, máš len 17 rokov, preto ešte nemôžeš vedieť, že ľútosť nemá s ľudskou spolupatričnosťou nič spoločného. Okrem toho o ľudskej spolupatričnosti sa nereční. Ak je skutočná a cítim potrebu vyjadriť ju, tak predovšetkým konám, zaujímam sa, čo sa naozaj stalo, zisťujem si, ako môžem pomôcť, hovorím len k veci a ak je to v mojich silách, neostanem iba pri tom.
Ak sa hneď nezduješ ako moja dcéra, keď ju zas poučujem: Má obrovskú silu tam, kde sa zíde veľa ľudí, ktorí pre ňu majú zmysel. Je mi veľmi ľúto, že už na to zabúdajú aj tí, čo si ju dokonale precítili na novembrových námestiach pred vyše 17 rokmi. Keby nemysleli už len na to, ako si udržať vo svojich ohradených záhradách anglické trávniky a keby svoje voľné chvíle nepotrebovali prežívať akurát v horách, lebo teraz je to už nielen pre smotánku cool, napríklad aj na tejto stránke by určite bolo cítiť oveľa viac ľudskej spolupatričnosti:
http://www.ticha.sk/

Už chápeš, moja, že vôbec nejde o Ľudmilku?

Zitka, načo sú ti informácie akurát odo mňa a od krajanovej? Chceš niečo urobiť iba pre nás dve? Ale my dve predsa nepotrebujeme pomoc. Potrebuje ju naša príroda.

Keďže stretko vo Valentovej zo známych dôvodov nebude, prosím niektorého z moderátorov, ktorý pre túto stránku namiesto rozširovania jeho mrníka ešte dačo robí, aby tému CCCC stretko uzavrel. Ďakujem.

Malina , nedá mi nezareagovať , úplne chápem Tvoje rozpoloženie , ale určité veci ktoré píšeš , sú už mimo požiaru Starých hôr,Donovalov a ostatných častí hôr .

To je môj vnútorný pocit , nemusí so mnou nikto súhlasiť .Mám zmiešané pocity Malina z Tvojich príspevkov .

K tomuto TVojmu príspevku niet čo dodať , hovorí sám za seba .

Ľudmilka a vieš si predstaviť, čo by sa udialo keby všetci ako ich nazývaš smotánka cool sa nasťahovali do hôr. Som z tvojich ss a príspevkoch v tejto téme veľmi prekvapená.

No každý tu píšeme o svojom. Možno Ťa prekvapím, ale ja som mala ťažké detstvo a som na svojich 17 predčasne vyspelá... takže mám na celý problém svoj názor a nikdy som nebola zástancom riešenia v tom, že sa idem oduť. To som si nemohla dovoliť ani keď to iným tolerantne doprajem. Ale ja zas uvítam každé milé slovko, ktoré ma podporí hoci aj morálne. Je to príjemnejšie, ľudskejšie ako sa tváriť, že o nič nejde. Ale sama píšeš, že ani Tebe hasiči nedovolili hasiť... Ja som ako 17 vysádzala stromky, prírodu si nesmierne vážim. Viem, že mi dokáže niekoľkonásobne viac dať ako zobrať, ale bohužiaľ ja jej to neviem a ani nemám ako vrátiť. Nepoznám žiadny zázrak, ktorý by dokázal vrátiť späť čo oheň vzal. To nie je video, DVD,... ktoré pretočíš a nič sa nedeje. Toto je život a ja sa snažím jeho podmienky prijať a vedieť to prežiť tak, aby som neublížila nikomu a samozrejme ani sama sebe. A vôbec neodhodím hoci aj imaginárne podanú pomocnú ruku spolupatričnosti. Nemám a ani nemôžem posudzovať niekoho len preto, že má na jednu vec odlišný názor ako ja. Príliš si vážim všetkých okolo, ktorí spolu so mnou tvoríme jeden celok. Či sa nám to páči, alebo nie. Každý sme obdarení tak dobrými ako aj zlými vlastnosťami. Sme ľudia, takže ja tolerantne nechám priestor každému na vyjadrenie svojich myšlienok... nemusím súhlasiť ale sú to jeho myšlienky, jeho názor. Takže ho rešpektujem. Pokiaľ niekomu k relaxu stačí, dýchať na gauči horský vzduch, je to jeho voľba. Hlavne, že to pomohlo jemu, robí to isto pre seba. Ja si urobím tak, aby som bola spokojná ja. Nevadí že sa nespoznáme akurát na stretku vo Valentovej, môžeme sa spoznať práve pri vysádzaní stromčekov, resp. pri inej činnosti.

Aj keď som si sľúbila "sama sebe" ,že už nikdy sa do podobných debát nezapojím ,nedá mi nereagovať. V mnohom s Ľudmilkou súhlasím a v mnohom tiež nie - mám predsa nárok na SVOJ vlastný názor.
Vzhľadom k tomu ,že Valentová mala byť miestom nášho stretnutia myslím,že skupina ľudí,ktorí sa tam chceli osobne zoznámiť,vníma Valentovú predsa len oveľa citlivejšie ako Tí ostatní,ktorí napriek tomu ,že ju vnímajú ináč ,neželajú jej stav ,ktorý tam práve teraz pretrváva.
Ľudka neber to ,že Títo ľudia sa len tak z rozmaru zaujímajú o Tvoju situáciu,veď z Valentovej nepoznajú ani Joža,ani Jana ,ale poznajú Teba -blízku osobu,ktorá mala byť cez osobné stretnutie ešte bližšou a Tvoj nick mal práve na stretnutí dostať podobu ,pod ktorou by si Ťa všetky 17-ky vedeli vybaviť. Viem,že toto nie je podstatné ,ale neodsudzujme záujem ľudí o dianie u Vás- je určite úprimný. Sama hovoríš,že Teba nepripustia hasiť. Určite je to z bezpečnostných dôvodov,no myslíš,že keby sme zorganizovali akciu na pomoc ísť tam,že nám by bolo dovolené pomôcť???Určite nie. A pomoc zbierkou? Ešte žiadna vyhlásená nebola. Ja naivná som doteraz prispievala na všetky,až do doby,keď som sa presvedčila,že z mojich 20 korunových sms išlo na záchranu Tatier iba 2 Sk z každej sms. Nebudem tu písať,koľko som ich poslala,ale v tom čase som si myslela,že som zachránila minimálne jeden chotár. Vyrástla som tiež v krásnej prírode a v živote by som jej vedome neublížila,pretože sa neradím medzi ľudí,ktorí žijú podľa hesla: Po mne potopa. Moje deti nikdy nezahodili v prírode papier,odpadky zbierajú aj po iných, ale takto boli vedené odmala a takto vedú ďalej svoje deti. Nie, nežiari nám nad hlavou svätožiara ,sme obyčajní ľudia,ktorí majú k prírode blízko. Na pomoc nie je nikdy neskoro a ak máš nejaký nápad tak ho sem daj. Ja Ľudmilka som požiar zažila. Zhoreli mi neskutočne vzácne obrazy ,starožitnosti a aj časť domu ja viem čo to je ,ale boli to iba veci za ktorými síce dodnes smútim no nie pre mamon, ale preto, že s tými vecami zhorelo strašne veľa spomienok na detstvo -mimochodom veľmi pekné, no vtedy som neodsúdila nikoho kto ma poľutoval,verila som ,že to bolo úprimné.
Ja Tebe aj všetkým ľudom vo Valentovej ,Rybôm a aj nám všetkým,čo prírodu máme radi želám ,aby sa živel umúdril a aby už nezničil ani jednu trávičku.Ver ,že moje želanie je úprimné.

Heli, čítaj trochu pozornejšie: napísala som "nielen pre smotánku". Ak však máš na mysli samotnú smotánku a jej nasťahovanie sa do hôr natrvalo, tak toto jej určite nehrozí, to by nesmela za jednu z najvyšších hodnôt považovať pohodlie. Ona si do hôr vždy iba odskočí a aj to väčšinou na súkromné akcie, ktoré si pokojne môže usporiadať aj doma. Na Donovaloch je už teraz postavených toľko luxusných hotelov (a stavajú sa ďalšie), že priveľké odčerpávanie tamojších vodných zdrojov, ktoré zásobujú pitnou vodou ešte aj Banskú Bystricu, vysušuje okolité lesy natoľko, že tie nie sú schopné odolať ani drobnému požiaru, o niekoľko minút je z neho katastrofa. Keď však ide o peniaze na vybudovanie vodovodu, ktorý by umožnil ohľaduplnejšie využívanie a rozumnejšie prerozdeľovanie tamojšej vody, je to už vecou iba obecného úradu. Smotánka sa zavrie do svojich šesťmiliónových apartmánov a keď z nich odchádza, pozdraví tunajšie smädom trpiace lesy iba ak výfukmi zo svojich audin.


Z ktorých SS? Vari aj tie sú pre túto tému také dôležité? No, Heli, nemusím ti dúfam písať, že posielať ďalej obsah súkromných správ sa nepatrí. Nevieš, že klebety ubližujú, lebo na druhom konci svojej cesty majú celkom iný než pôvodný význam?

Elenka, skús byť trošku stručnejšia, lebo mi v tej záplave slov uniká, čo si mi vlastne chcela povedať. Že je každého osobnou vecou, ako trávi v prírode svoj voľný čas? S tým samozrejme súhlasím. Takisto ako ty neposudzujem kvalitu ľudí podľa toho, že má na jednu vec iný názor. To, že sme ľudia s dobrými aj zlými vlastnosťami, prijímam predsa s veľkou samozrejmosťou aj ja. Mala si niekedy pocit, že nie?

Majka, v prvé dni požiaru som nemala veľa možností dostať sa na net a hneď, ako sa dalo, podala som tým poraďákom, ktorí sa zaujímali o situáciu vo Valentovej, informáciu síce krátku, ale myslím, že dosť výstižnú. S usmiatym smajlíkom ako prejavom vďaky za ich záujem. Na dlhšie príspevky nebolo dosť času a ani som nepovažovala za nutné venovať sa na Porade podrobnostiam o požiari. Všetci tí, čo chceli, mali možnosť sledovať situáciu v našej doline z médií, hovorilo a písalo sa o tom všade. Kto ma pozná, vie, že nie som veľmi "ukecaná" povaha, tobôž nie vtedy, keď mi je ťažko. Trápilo ma, čo sa deje o kilometer ďalej, viac ako týždeň som sa poriadne nevyspala a keď sa necítim dobre, jednoducho sa utiahnem do kúta. Toto predsa nikto nemôže označiť za odsudzovanie záujmu ľudí o dianie u nás.

Neviem, akú zbierku máš na mysli, ja som vo svojom predošlom príspevku len preorientovala váš záujem zo mňa na petíciu, ktorej význam je nesporný. Veľmi ma potešilo, ako za niekoľko hodín pod ňou počet podpisov narástol a som si istá, že mnohé z nich sú aj od poraďákov. Každý ich dnešný hlas považujem za prejav ľudskej spolupatričnosti a určite nie iba so mnou. Tí, čo pridali svoj podpis, si môžu poďakovať, dnes bola ťažba dreva v Tichej doline zastavená! Ak majú niektoré poraďáčky z mojej snahy prispieť k dosiahnutiu tohto úspechu akési zmiešané pocity, je mi ľúto, viac nemám čo dodať.

Živel sa nikdy neumúdri, robí si, čo sa mu zachce, pokým sa "nevyzúri" alebo pokým si s ním neporadí človek. Patrí k nášmu životu. Želajme si, Majka, radšej, aby bolo čo najmenej tých celkom zbytočných.

Zaráža ma momentálne, že mám byť stručnejšia. Jasné dobrá rada nad zlato. Veď mám 17...

Ľudmilka, predstav si úplne bežnú situáciu, ktorá sa deje každý deň: Tvoj manžel, syn, brat, skrátka veľmi blízka osoba, ide autom na služobnú cestu (alebo hoci aj celá rodina na dovolenku) napr. z Bratislavy do Michaloviec. Na druhý deň počuješ v správach, že práve pár kilometrov od Michaloviec bola obrovská búračka, pri ktorej niekto zahynul alebo utrpel vážne zranenie. V prvom momente pocítiš veľký strach - čo ak to bol niekto práve z tých mojich blízkych? A nemáš pokoj, pokiaľ sa Ti neozvú, že práve v tom čase boli niekde úplne inde a že sa majú výborne. V tom momente pocítiš síce ľútosť nad neznámym, ktorý možno zbytočne zomrel, ale zároveň Ti odpadne kameň zo srdca, že práve Tí Tvoji drahí sú v poriadku. Na jednej strane to síce môže vyznieť sebecky, že sa staráme len o svojich blízkych, ale myslím, že je to normálna ľudská reakcia. A Ty a Krajanová ste pre nás v tejto chvíli práve tí naši blízki v ohrození. Vás poznáme, o Vás sa bojíme. V telke ani v rádiu nám nikto nepovie, že práve Vy dve ste v poriadku. Môžeš si byť istá, že je nám ľúto aj našej krásnej prírody, stačí si pozrieť témy v zázrakoch prírody. Je nám ľúto nielen toho medvieďaťa, ale aj tých drobných chrobáčikov, ktoré majú takisto svoje miesto v prírode. Aj toto je nám blízke. A zase Ti v telke ani v rádiu nikto nepovie, koľko zvieratok zahynulo. Práve preto sme boli také zvedavé, čo sa u Vás deje. Podľa mňa nešlo o to, aby sme z tragédie robili kovbojku. Jednoducho nám išlo o to, dozvedieť sa, že tí, na ktorých nám záleží, sú v poriadku. Ak niekto nepovažuje za správne, že píšem v množnom čísle, nech si všade za "my" dosadí "ja,Eva". Píšem svoj názor. Viem si predstaviť, že to vnímaš omnoho citlivejšie ako ja, pretože tam žiješ, je to Tvoj domov, Tvoje miesto v srdci. Nehnevaj sa preto na mňa, že som aj ja bola zvedavá, či si v poriadku. Si mi proste blízka. Skrátka, normálna ľudská reakcia. A keď vidím v správach zničené lesy, vždy mi stisne srdce od ľútosti. V tejto chvíli však je v mojich silách len to, aby som sa pomodlila za dážď, ktorý by všetkým pomohol.

Milé moje CCCC. Aj keď momentálne neriešim osobné stretká, pravidelne si pozriem Vaše príspevky.Múdre, ľudské, jednoducho super. A tak len na záver:
čo sa škádli, to sa rado má.

Z ktorých SS? Vari aj tie sú pre túto tému také dôležité? No, Heli, nemusím ti dúfam písať, že posielať ďalej obsah súkromných správ sa nepatrí. Nevieš, že klebety ubližujú, lebo na druhom konci svojej cesty majú celkom iný než pôvodný význam?
[/quote]

Tie SS boli na vysvetlenie, prečo sa neozývaš a dúfam, že väčšinou to aj tak pochopili a aj mi ďakovali, že sú spokojnejšie.
Ale vidím, že tu nemám už čo robiť a starať sa a hlavne nie o Teba, škoda.
Do CCCC som vkĺzla ako naivná 17-nástka.

Tie SS boli na vysvetlenie, prečo sa neozývaš a dúfam, že väčšinou to aj tak pochopili a aj mi ďakovali, že sú spokojnejšie.
Ale vidím, že tu nemám už čo robiť a starať sa a hlavne nie o Teba, škoda.
Do CCCC som vkĺzla ako naivná 17-nástka.[/quote]


Helenka , ale CCCC sme aj my ostatné ......