ja by som mu nárok na stravné uznala už z toho dôvodu, že ak pracoval viac ako 11 hodín (3 hodiny nadčasu pri osemhodinovom pracovnom dni), tak má nárok na ďalšie jedlo.
Ale v praxi to robím tak, že nadčasové hodiny presúvam na dni náhradného voľna, čiže u mňa to vyjde tak, ako keby v deň náhradného voľna pracoval, čiže lístok mu dávam.
Pekný deň

aj ja priznávam nárok na stravné lístky za deň náhradného voľna

Vie mi niekto poradiť, či má zamestnanec nárok na stravné lístky aj "spätne"?
Príklad: s.r.o. vznikla v 6/2004 prvého zamestnanca zamestnala 8/2004 ale zmluvu na nákup gastrolístkov podpísala a lístky kúpila až v 12/2004. Môže dať zamestnancovi adekvátny počet lístkov za 8, 9, 10, 11/2004 aj spätne. Bude príspevok 55% z hodnoty stravného považovaný za daňový výdavok alebo to DÚ pri kontrole spochybní? Pýtam sa Vás milí kolegovia, lebo prednášajúca (riaditeľka DÚ) na školení si nebola odpoveďou istá.

Ja si myslím, že áno, nakoľko podľa zákona mu na to vzniká nárok. Skôr je napadnuteľné, že zamestnávateľ si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ZP.