Pri úbytku valút vo valutovej pokladni sa firma môže rozhodnúť, či použije :
- kurz NBS platný v deň uskutočnenia účtovného prípadu
- vážený aritmetický priemer
- FIFO metódu.
Nie prípad od prípadu, ale mala by si to upraviť v internom predpise.
Ale pohľadávky sa oceňujú iba kurzom NBS platným v deň vzniku pohľadávky (a žianym iným!!!).
Ak teda vydám zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu, úbytok valút vo valutovej pokladni prepočítam jedným z troch možných spôsobov. Ale pohľadávku voči zamestnancovi musím prepočítať kurzom NBS platným v deň vzniku pohľadávky.
Preto si myslím, že používanie iného kurzu ako NBS pre úbytok valút v pokladni je možné, ale zbytočne mi komplikuje účtovníctvo.
Ak použijem kurz NBS, tak mi nebude vznikať kurzobvý rozdiel oproti pohľadávke, nepotrebujem sledovať akým kurzom som valuty obstaral (FIFO) alebo nemusím mať softvér ktorý mi bude počítať vážený priemer (skúsili ste to ručne počítať?).
Samozrejme v priebehu účtovného obdobia bude vyjadrenie valutovej pokladne v Sk nezmysel. Ale k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa to zrovná, lebo zostatok vo valutách sa prepočíta kurzom NBS platným k tomuto dátumu a zaúčtuje sa kurzový rozdiel.
Bolo by lepšie, keby sa zostatok valutových pokladníc a devízových účtov mohol prepočítavať kurzom NBS čadstejšie (napríklad mesačne). Výsledok hospodárenia by bol rovnaký, len by bola iná suma kurzových ziskov a kurzových strát (podľa IFRS sa vykazuje iba saldo KR). Žiaľ náš zákon o účtovníctve to neumožňuje. (V ČR pokiaľ viem si môže účtovná jednotka rozhodnúť, aký kurz bude počas roka používať. Na konci účtovného obdobia to prepočíta a tým sa to zrovná. Potom ani nemajú problém s tým, že pre účtovníctvo sa použije iný kurz ako pre DPH.)