Keď to zrátam, zamestnanec má nárok na 5 týždňov dovolenky do roka, k tomu 7 paragrafov, 7 OČR (v novom zákone sa navrhuje po 10-14 dní !!!), nejaké jednanie na súde..., k tomu okolo 13 platených sviatkov, vychádza mi z toho, že zhruba 2,5 mesiaca nepracuje a má plne zaplatených. Ak ešte k tomu ochorie, napr. 2x po 10 dní, tiež to platí zamestnávateľ, teda ďalšie 3 týždne, to už je viac ako 3 mesiace. Ale 3 mesiace z roka, to je jedna štvrtina. Ak má firma napr. 20 zamestnancov a každému by mala zaplatiť jednu štvrtinu celoročného príjmu za nijaký výkon práce a ešte k tomu prirátam odvody, ktoré firma za zamestnancov odvádza mimo ich mzdu, čo predstavuje ďalších cca 36% z ich príjmu, príplatky k stravnému, sociálny fond, pracovný odev... a pri ukončení pracovného pomeru ešte odstupné za 2-3 mesiace ... moja otázka potom znie: OPLATí SA VôBEC MAť ZAMESTNáNCOV? Aký zisk musí zamestnanec vyprodukovať pre firmu, aby sa jej oplatilo ho zamestnávať so všetkými týmito výdavkami?
Samozrejme viem, že niektoré veci zamestnancovi patria, uznávam aj sociálny program, ale zdá sa mi, že je to pre firmu dosť kontraproduktívne. Hlavne menšie firmy v slabších oblastiach, ktoré ledva prežívajú, to dosť zaťažuje. A ak zkutočne zvýšia náhrady zo 7 na 10-14 dní, ani sa niet čo čudovať, že sa bude dosť prepúšťať. Napokon, čo má spoločné zamestnávateľ s tým, že zamestnanec ide napr. s dieťaťom k lekárovi. Potrebuje to, viem, treba mu na to poskytnúť voľno, ale prečo to má platiť zamestnávateľ? Dovolenka a sviatky, to hej. I Keď aj to už sú takmer 2 mesiace v roku. Ale ak mi zamestnanec nič nevyprodukuje preto, že nebol v práci zo svojich osobných dôvodov, za čo považujem aj zdravie, prečo má firma za toto platiť? Potom nečudo, že sa to zneužíva a následne na to aj prepúšťa.
Je to iba úvaha. Možno na porovnanie - keď dáte záhradníkovi skopať záhradu, zaplatíte mu iba za prácu a čas, ktorý skutočne pre vás urobil. Tiež vás nezaujíma, či má zdravotné problémy, či je poistený...