Prosím Vás, robila som kamoške RZZP za rok 2006 a teraz jej prišlo zo zdravotnej poisťovne, že má nedoplatok na zdravotnom poistení vyše 4 tis.

Robila som jej tlačivo "X", pretože celý rok 2006 poberala rodičovský príspevok a od augusta 2006 si založila živnosť. Ako SZČO dosiahla ZD 71.200,- z čoho mi vychádza vymeriavací základ 33.272,- Sk tým splnila podmienky podľa §11 ods. 9, jej vymeriavací základ nepresiahol polovicu minimálnych miezd čiže 41.400,- takže nemala doplácať na zdravotnom poistení nič.

No a zdravotná poisťovňa jej vypočítala nedoplatok z 33.272,- a to sumu 4.659,-

Asi som spravila chybu niekde v tlačive. Prosím môžete sa mi na to niekto pozrieť, či som postupovala správne? ďakujem.

Za to má nedoplatok lebo poistenec štátu nesmie prekročiť za rok 2006 41.400 za celý rok a ona ten príjem má za 5 mesiacov, má prekročený maxim. mes.VZ 3450 pre túto skupinu.
Takže musí doplatiť zdravotné za tieto mesiace

Máš pravdu, nevšimla som si, že je to pomerná časť VZ za toto obdobie ach jo, to ju nepoteším, že to bude musieť doplatiť.

Tak som sa na to pozrel - postupovali ste správne.

Celý rok 2006 poberala rodičovský príspevok - teda za poistenca štátu sa považuje vtedy, ak jej VZ z činnosti SZČO neprevýši sumu polovice z úhrnu minimálnych miezd za rok 2006 - čo je suma daná ako polovica z 12 x 6900 = 41400 Sk.

Tento limit sa stanovuje vzhľadom na to, ako dlho bola počas roku 2006 poberateľkou rodičovského príspevku - celý rok, teda limit je 41400 Sk.

Jej VZ z činnosti SZČO bol 33272 Sk. Čo je suma neprevyšujúca sumu 41400 Sk - preto podmienku podľa § 11 ods. 9 zákona splnila a za rok 2006 je skutočne poistenec štátu - ona neplatí nič = nič nedopláca.

To, že činnosť SZČO vykonávala len časť roka, v danom prípade nie je rozhodujúce.

Tento príspevok si vytlačte a argumentujte ním v zdravotnej poisťovni.

Pán Mihál, keby to šlo tak za tento príspevok Vám dám aj 100 bodov tak ste ma potešil ešte raz ďakujem

Rado sa stalo. Prečo nemáte predplateného DRAK-a? Vyhli by ste sa takýmto "problémom".

Tak nakoniec asi nebude na vine zdravotná poisťovňa. Volala som tam a zistila, že oni majú u nej vedené, že od 31.3.2004 je na materskej, ale túto má ukončenú k 5.8.2004. Potom sa tam malo asi nejako nahlásiť, že poberá rodičovský príspevok, priznám sa v týchto veciach sa vôbec nevyznám, myslela som že poberanie rodičovského príspevku netreba nikam zvlášť nahlasovať, že sa naňho automaticky prejde z materskej, ale asi to tak nebude, ale to už som mierne . Idem skúsiť pohľadať v iných témach

Dobrý deň,

v roku 2007 som robila RZZP 2006 za zamestnanca XY, ktorý dal v roku 2007(v apríli) výpoveď. Výsledok RZZP som mu riadne oznámila s tým, že nedoplatok, ktorý mu vyšiel ako zamestnancovi poisťovni uhradí, nakoľko som mu ho už nemala z čoho strhnúť. Do poisťovne som odoslala Oznámenie zamestnávateľa, na ktorom som uviedla nedoplatok za firmu a tento aj v riadnom termíne uhradila.
V roku 2009 sme od poisťovne ako firma potrebovali potvrdenie, že nemáme nedoplatky pre účely verejnej súťaže. Na moje prekvapenie mi poisťona (VZP) oznámila, že mám nedoplatok, ktorý však nevedela špecifikovať ako vznikol. Pre krátkosť času sme im to uhradili s tým, že mi pošlú výpis zo saldokonta, aby som si to mohla sama nájsť. Po opakovaných urgenciách sme saldo dostali, no až telefonicky, keď sme kontrolovali výsledky RZZP sme dospeli k výsledku, že môj nedoplatok je vlastne zhodný s nedoplatkom zamestnanca XY z RZZP 2006.
Postupovala poisťovňa správne, keď nedoplatok za zamestnanca pýtala oda mňa? Zamestnanca som pri ukončení PP riadne odhlásila a teda v poisťovni mali prehľad o týchto skutočnostiach.

Ďakujem.

Poisťovňa postupovala správne. Keďže ročné zúčtovanie vykonal zamestnávateľ, zamestnávateľ hradí poisťovni nedoplatok svoj aj zamestnancov. Zamestnancov nedoplatok si potom zamestnávateľ žiada od zamestnanca (napr. zaplatí zamestnanec do pokladne).
Ak by aj zamestnanec uhradil svoj nedoplatok sám poisťovni, potom by mal zamestnávateľ nedoplatok a zamestnanec preplatok.

Ďakujem, no nepotešila si ma, pretože zamestnancovi sa akosi nechce komunikovať a už vôbec nie platiť.

Potom už ostáva iba vymáhať nedoplatok od zamestnanca súdnou cestou.