"Ako bizón?" ..... " A nepripomínam vám buffalo mozzarellu?"

Po určitom váhaní som si aj ja kúpila knihu Jedz, modli sa a miluj a prečítala som ju. Už mám aj pokračovanie s názvom Presvedčenie.

„Po piatich dňoch strávených v Taliansku si ma nájdu Skľúčenosť a Samota. Jedného večera po šťastnom dni strávenom v jazykovej škole kráčam po parku Villa Borhese. Slnko zláti Baziliku sv. Petra. Táto romantická scéna vo mne vyvoláva pocit spokojnosti, aj keď som celkom sama, zatiaľ čo ostatní ľudia v parku sa láskajú so svojím milým alebo milou, prípadne sa hrajú s rozosmiatym dieťaťom. Zastanem, opriem sa o balustrádu a pozorujem západ slnka, pričom sa zamyslím trochu viac, ako treba, všeličo v mysli rozoberám – a vtedy ma dobehnú.“

"Túto prezývku* mi dal Richard hneď v prvý večer, keď videl, koľko dokážem zjesť. Bránila som sa („to som len trénovala, ako tu treba jesť. Disciplinovane a sústredene!“), ale to meno mi už prischlo.
Richard z Texasu nevyzerá ako typický jogín. Hoci odkedy som v Indii, neviem, ako vyzerá typický jogín. (Mohla by som začať hoci mliekarom z vidieckeho Írska alebo bývalou mníškou z južnej Afriky.) Richard sa dostal k joge vďaka svojej bývalej frajerke, ktorá ho priviezla z Texasu do ašramu v New Yorku, aby si vypočul guru. Povedal mi: „myslel som si, že ašram je to najvýstrednejšie miesto na svete. Čakal som, že tam bude miestnosť, kde im odovzdám všetky svoje peniaze, dom aj auto, ale nič také sa nestalo...“
Po tejto skúsenosti (bolo to pred tridsiatimi rokmi) sa Richard po celý čas modlil. Bola to stále rovnaká modlitba. Stále prosil Boha: „Prosím ťa, otvor moje srdce.“ Chcel to jediné - mať otvorené srdce. A modlitbu za otvorené srdce vždy zakončil prosbou: „A prosím ťa, pošli mi znamenie, keď už to bude.“ Dnes si na to spomína a varuje ma: „Buď opatrná s modlitbami, Liz. Môže sa ti stať, že Boh ťa vypočuje.“ Richard sa modlil niekoľko mesiacov v kuse za to, aby mu bol otvoril srdce, a splnilo sa mu to. Operovali ho. Otvorili mu hrudník, roztiahli rebrá, aby mu do srdca preniklo svetlo, ako keby Boh hovoril: „Čo povieš na toto znamenie?“ Preto si teraz Richard dáva pozor, za čo sa modlí. „Keď o niečo prosím, vždy to uzavriem slovami: Bože, prosím ťa, choď na to trochu jemnejšie.“

* Labužníčka

Pravdivy slovensky pribeh. Na knihu nenajdem volne prostriedky, kde sa da spajcnut?

alabut, ja si tiež všetky knihy nekupujem, ale požičiavam z knižnice.

Kedysi som pomohol zalozit jednu kniznicu, dnes nemam nielen na knihu, ale aj vsetky casopisy a noviny som zrusil. :-)

Tak, kde ju spajcnem zadarmo?

Noviny ani casopisy nekupujem ani ja, ved su na internete. Ale co sa tyka kniziek, tak ja si radsej kupim knihu ako nove topanky. A skus pohladat v antikvariatoch, tam su ceny velmi prijatelne.

Časopisy nekupuje kopa ľudí - chodia ich čítať do obchoďákov. Niektorí rozumnejší sa pri tom postavia tak, aby nezavadzali ostatným nakupujúcim, ktorí musia prejsť okolo nich.

durisova, eeeeej, dobry anjel, nemam tu moznost. Tkacovi neubudne, snad si dost nahonobil. Ci sa boji, ze mu ju ofrflem? :-)

debordelizace hlavy- Ivo T.

Knihy sú ako naši priatelia, tiež nás nahnevajú, rozveselia, pohladia po srdci, nadchnú pre dobrú vec a dokážu aj poradiť. Nepoznám lepší pocit, ako sedieť s knihou v lone a čítať trebárs aj od soboty večera do nedeľňajšieho rána. Vychutnať si slová, myšlienky... Teraz sa mi dostala do rúk kniha autora Michala Viewegha Romár pro muže. Viem, budete mi oponovať, načo čítať, keď je k dispozícii film s Donutilom. Ja zasa vravím, keď pozeráte film len tušíte, čo si môže herec - teda postava, ktorú stvárňuje, myslieť, ale v knihe si to jednoznačne prečítate a vaše pochybnosti sú ty tam. Citujem pre vás kúštiček z knihy, čo neodznelo vo filme:
Vo své knize Fire in the Belly líči Sam Keen, jak mu ve chvílích bolestného rozvodu pomohl jeden starší muž, ktorý mu řekl: "Muži si musí položit dvě otázky: za prvé "Kam jdu?" a za druhé "Kdo pujde se mnou?" Pokud si tyto otázky někdy položiš ve špatném pořadí, budeš mít problémy."
Krásny večer želám....

Ked vidim nejake sfilmovane literarne dielo, so zaujmom si ho precitam a porovnavam svoje predstavy z precitaneho s predstavami a ponatim rezisera. Takmer vzdy je lepsia literarna predloha ako film. Snad jedinou vznimkou bol serial Ja Claudius a Claudius boh. Knihy napisal Robert Graves. Naopak, vobec ma nenadchlo spracovanie knihy Sogun do serialu ani filmy podla Sienkiewicovych romanov Kriziaci, Ohnom a mecom, Pan Wolodiowski.

Ja Claudius a Claudius boh sa mi tiež veľmi páčili. Teraz čítam od Roberts Harrisa - Impérium BOJ o RÍM. Sú to zaujímavé intrigy a boje ešte pred nástupom Cézara.

Dobrý podvečer alabut, ak naozaj nemáš na knihy, môžem Ti ich čítať na pokračovanie tu...(:-))
Kamarátka mi požičala knihu od Michala
Viewegha: Román pro muže. Naozaj platí, že film je film a kniha je kniha.
Celý rad autorových myšlienok sa nedá vložiť do filmu, niektoré dokonca tam ani neodzneli, ako napríklad:
Vo své knize Fire in the Belly líči Sam Keen, jak mu ve chvílích bolestného rozvodu pomohl jeden starší muž, ktorý mu řekl: "Muži si musí položit dvě otázky: za prvé "Kam jdu?" a za druhé "Kdo pujde se mnou?" Pokud si tyto otázky někdy položiš ve špatném pořadí, budeš mít problémy."
...krásne myšlienky....
...avšak aj tak sa mi zatiaľ páčia tieto myšlienky:
Oskar Wilde:
"Mám velmi jednoduchý vkus, spokojím se vždy s tím nejlepším."
"Zahrňte mě přepychem, všeho nezbytného se mohu vzdát."
"Umím odolat všemu, kromě pokušené."

Fakt je tá kniha lepšia ako film, ale na druhej strane Donutil je Pán
herec...to sa zasa musí nechať...
pekný večer...všetkým...

Ak ta mozem poprosit, precvicis si prstoklad. Chcem zistit, ci Tkac ma knihu lepsiu ako clanky na webe. A posuskava sa nieco o pajcovani. :-)

Dobrý večer, vždy som pohŕdala knihami z takzvanej červenej knihovni až kým mi kamarátka zopár nedarovala.
Catherine Georgeová : Prázdniny v Benátkach. Jednoduchá zápletka, jednoduchá láska, Benátčan sa bezhlavo zamiloval do Londýnčanky. Samozrejme, že ich známosť skončila šťastne, teda ako pre koho, samozrejme svadbou. Len chcem podotknúť, že aj pri takomto type knihe sa dá relaxovať.
pekný večer všetkým čitateľom a čitateľkám....(:-))

http://www.cez-okno.net/clanok/civil...disku-z-faistu

Kedže som dočítali životopis Cicera, idem začať čítať knihu o rímskych cisároch, aspon si túto časť histórie oživím

Prečítala som knihu Presvedčenie. Pri jej čítaní som sa po takmer 26 rokoch manželstva, zamýšľala nad manželstvom ...

"Kniha Presvedčenie rozpráva o tom, ako sa jedna žena usiluje – prostredníctvom úvah, štúdia dejín a rozhovorov s každým človekom, ktorého po ceste stretne – zmieriť s manželstvom, skôr ako znova vstúpi na jeho pôdu. Príbeh vyrozprávaný s duchaplnosťou, inteligenciou a ľudskosťou, ktoré sú Gilbertovej vlastné, „namieril všetky reflektory“ na manželský stav – otvorene preskúmal otázky kompatibility, pobláznenosti, vernosti, rodinnej tradície, očakávaní zo strany spoločnosti, rizík rozvodu a ponižujúcich povinností, ktoré z manželstva vyplývajú. Rúcajú sa mýty; vyvracajú sa obavy; hľadá sa historická perspektíva; a romantické predstavy nakoniec prenechávajú miesto nevyhnutným citovým kompromisom. Kniha sa stáva oslavou lásky – so všetkou zložitosťou a dôsledkami, ktoré so sebou prináša reálna láska v reálnom svete."
http://www.slovtatran.sk/web/index.p...n_id=1611#1196


"Manželstvo Websterovcov sa nezačalo vášnivou, hlboko osobnou láskou dvoch roztúžených ľudí - nebolo o nič vášnivejšie ako manželstvo hmongskej starej mamy. Mohli by sme sa teda domnievať, že taký zväzok je "manželstvom bez lásky". S podobnými domnienkami by sme však mali byť opatrní. Viem o tom svoje, aspoň čo sa týka Websterovcov.
Na sklonku života pani Websterovej diagnostikovali Alzheimerovu chorobu.Desať rokov táto kedysi mocná žena postupne upadala takým spôsobom, že členovia komunity sa na to ani nemohli pozerať. Jej manžel - ten starý pragmatický yankeeovský farmár - sa o ňu staral po celý čas jej pomalého odchodu zo života. Kúpal ju, kŕmil ju, vzdal sa svojej slobody, aby na ňu mohol dávať pozor, a naučil sa znášať hrozné dôsledky jej úpadku. Staral sa o túto ženu ešte dlho po tom, ako ho prestala spoznávať - a dlho po tom, ako prestala spoznávať seba. Pán Webster ju každú nedeľu obliekol do pekných šiat, posadil na vozíček a dotlačil na bohoslužbu do kostola, kde sa pred takmer šesťdesiatimi rokmi zosobášili. Robil to pre to, lebo Lillian mala ten kostol vždy rada, a on vedel, že keby bola pri zmysloch, určite by jeho gesto ocenila. Každú nedeľu Arthur sedel v lavici vedľa svojej ženy, držal ju za ruku, zatiaľ čo ona od neho pomaly odchádzala do krajiny zabudnutia."

Všetkým záujemcom o dejiny (a nielen staroveku) odporúčam Hérodotove Dejiny. Ide nielen o pútavým spôsobom vyloženú Históriu starovekého Grécka a celého (vtedy známeho) sveta ale táto kniha je aj akousi učebnicou ako by sa mali skúmať dejiny. Niektoré Hérodotove závery a nám dnes môžu zdať až humorné, ale napriek tomu je z celého diela cítiť snahu o maximálnu presnosť a pravdivosť. Hérodotos je právom nazývaný "otcom dejepisu", nie preto, že spísal dejiny sveta - to urobili viacerý aj pred ním, ale prvý sa zaujímal skutočné dejiny, nebál sa spochybniť mytológiu a osobne precestoval väčšinu miest o ktorých píše a na mieste si overoval čo počul.

Mne sa pacili aj Zamarovskeho knihy.

Harlan Coben
Dobre sa drž

Naozaj poznáte vlastne deti?
Tia a Mike Bayovci nechceli svoje deti špehovať. No ich šestnásťročný syn Adam sa znepokojujúco zmenil – a keďže jeho najlepší kamarát Spencer Hill nedávno spáchal samovraždu, nemôžu potlačiť strach. Preto dajú synovi na počítač nainštalovať monitorovací program, aby vedeli, aké stránky navštevuje, s akými ľuďmi sa kontaktuje a o čom si s nimi píše. Nedozvedia sa všetko – ale čo odhalia, vyzerá ako potvrdenie ich najhorších obáv.

Úryvok:
Všetko je také krehké. Jasné, každý to vie, ale väčšinou na to nemyslíme. Nemyslíme na to, ako ľahko sa nám život môže zosypať, lebo keby sme na to mysleli, prišli by sme o rozum. Možnože tí, ktorí sa stále boja a musia brať lieky, aby boli schopní fungovať, sú takí preto, lebo chápu realitu. Chápu, aká tenká je tá hranica. Niežeby pravdu nemohli akceptovať, oni ju len nevedia odblokovať.
Aj Tii by sa to mohlo stať. Vedela to a bránila sa tomu.
Odrazu závidela svojej šéfke Hester Crimsteinovej, že nikoho nemá. Možno má zato ľahší život. Iste, v širších súvislostiach je lepšie mať ľudí, na ktorých človeku záleží viac ako na sebe. Ale zase sa o nich bojí. Hovorí sa, že majetok človeka vlastní. Ale nie je to tak. Vlastnia ho tí, ktorých miluje. Len čo vás ovládne láska, stávate sa jej rukojemníkom.