duves Hodnotu nehnutelnosti pre ucel/y založného práva k úveru stanovuje výlučne banka. A každá banka môže mať na to odlišné predpisy.
Duves, toto ja vsetko viem. Ja chapem, ze banka dava peniaze, banka urcuje podmienky. To mi je absolutne jasne, o tom nemusi byt dalej debata.
V celej tejto teme (teda v mojom pribehu v nej) ide iba o to, ze jedna z bank na Slovensku (Tatra Banka) sa nedokaze ku svojim klientom spravat slusne. Vo vsetkych obchodnych vztahoch plati, ze ak sa s niekym poznas roky, spravil si s nim vela dobreho biznisu, nikdy ta nepodrazil a vzdy sa k tebe spraval ferovo, tak aj ty mu doverujes a spravas sa k nemu lepsie, ako k niekomu, koho vidis po prvy raz, teda viac mu veris a das mu lepsie podmienky, alebo ak nie lepsie, tak aspon nie horsie, ako novemu klientovi.
Napriklad my pri obchodoch do Azie vyzadujeme platbu vopred. Ale mame zopar partnerov, s ktorymi spolupracujeme od zaciatku, a s ktorymi nikdy nebol ziaden problem. Tychto by sme takouto poziadavkou urazili. Boli by sme trapni, keby sme im nedokazali doverovat.
Rovnako som si musel aj ja zvykat na to, ze v podnikatelskych kruhoch (u nas aj medzinarodne) je v podstate faux pas, ak preberate peniaze v hotovosti od skutocne spolahliveho partnera a nasledne si ich pred nim prepocitate. Ja som zo zaciatku napr. vzdy trval na tom, aby si sumu, ktoru platim dotycny preratal, ale vzdy mi bolo s usmevom naznacene, ze toto sa jednoducho nerobi. Mne osobne by skor vyhovolala dosledna kontrola hotovosti aj medzi priatelmi, ale musel som sa prisposobit. Casto ide o doest velke sumy.
Tymto som chcel iba naznacit, ze v obchodnom styku stoji dovera velmi vysoko na pomyselnom rebricku hodnot. Ja som napr. svoj prvy uver (amer. hypoteku) bral z Tatra Banky napriek tomu, ze v inch bankach mi ponukali lepsi urok. Jednoducho som chcel ostat verny jednemu partnerovi, a nie rostriestit svoj zakaznicky potencial promiskuitne do vsetkych bank. Za to som ocakaval, ze TB sa ku mne bude spravat rovnako lojalne, teda ze mi bude doverovat, ze to co im vravim, je pravda.
Bohuzial dockal som sa nie len nedovery, ale aj ponizujuceho a trapneho jednania. Neuverili mi v pripade leasingu, (leasingy mame v inej banke a splacame bez problemov), snazili sa mi predat 3 produkty, ked som potreboval jeden (kontokorent), Slubili mi HU, ktory mi nakoniec nedali, (zato mi ho dali v inej banke aj s lepsim urokom). Neverili mi, ze nehnutelnost nasledne zrekonstruujem a zvysim jej hodnotu (co sa z velkej casi uz stalo).
Skratka stale maju nejaku utkvelu predstavu o tom, ze ich chce niekto obtiahnut, oklamat a podviest. Pritom riziko tu skutocne hrozi - najma od novych klientov, ktorych vidia po prvy raz, a ktori mozu maskovat identitu (skutocni podvodnici). Svojich klientov, ktori boli lojalni znacke si Tatra Banka nechava odchadzat do inych bank. Myslite, ze je to spravna a do buducnosti udrzatelna politika?