..bratské:
Rok 1919. Revolučné Rusko./
Sedí Peťka, ordonanc Vasilija Ivanoviča Čapajeva, za stolom a čosi
píše. Príde Furmanov a pýta sa ho:/
- Peťka, čo to píšeš?/
- No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. - odvetí Peťka./
- A na akú tému?/
- Nosenie vody v rešete./
- Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať:
Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených
nádobách./
- Supernázov!
Dmitrij Andrejevič. A neviete kde je Vasilij Ivanovič?/
- Ten píše na dvore./
Peťka vyšiel na dvor a pýta sa komandíra:/
- Vasilij Ivanovič, čo to píšete?/
- Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov
na
sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu./
- ... a ako sa to volalo pôvodne?/
- Na chuja je popovi harmonika.../
Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík.
Moskva.
Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domov a pekne zaparkoval pred
činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde.
Išiel to
teda ohlásiť na milíciu. Keď ho milicionár vypočuje, prísne
vraví:
- Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
- Nó... obraz Vladimíra Iljiča Lenina. - odpovie po pravde Ivan.
- A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
- Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
- A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
- Čiapku. - hovorí Ivan.
- No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi
najbližšími priateľmi a drží si svoju čiapku v ruke... A vy!?!
Vy si necháte auto stáť na ulici!
Rok 1920. Sovietske Rusko.
Felix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:
- Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?
- Felix Edmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?
- Mám.
- Veľmi chlpaté?
- Veľmi.
- Veľmi, veľmi chlpaté?
- Veľmi, veľmi.
- Nadežda Konstantinovna, - obráti sa Lenin na Krupskú - píšte:
"Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!"
Začiatok minulého storočia. Rusko. Peterburg.
Robotník Sidorov sa po ťažkej smene v Putilovskom závode vracia
domov.
Rozhodol sa, že urobí radosť svojim deťom. Kúpil teda melón a
kráča si s ním pod pazuchou.
Tu zrazu spoza rohu vyskočí malý chlapík, taký holohlavý s
ryšavou briadkou a sekerkou v ruke.
Chlapík skríkne:
- Nó, baťko, položte pekne melón na zem.
Robotník Sidorov spoznal v tom malom chlapíkovi vodcu svetového
proletariátu, súdruha Lenina. Poslúchol ho teda a položil melón na
zem.
Chlapík priskočil k melónu a prásk ho sekerkou. Rovno na dve
polovice.
Potom jednu schmatol a so spokojným úsmevom zmizol za rohom...
... a to je celá história o tom, ako sa Vladimír Iľjič Lenin
podelil o melón s neznámym prostým robotníkom.
Vasilij Ivanovič Čapajev dal nastúpiť svoju 25-tu streleckú
divíziu a pýta sa:
- Súdruhovia, povedzte, potrebujú vtáky peniaze?
- Nepotrebujú! Vasilij Ivanovič! - jednotne odpovedá divízia.
- To je dobre! Sokolíci moji!
Ja som vám totiž výplatu prepil./