..ja som dnes mala úplne super deň!..hneď ráno som sa tu vytešila s prekrásnym chlapom, potom cestou do práce môj kolega mal nervy na každý traktor a kamion, každého posielal do kanála a priľahlých oblastí...nepomáhalo ani tíšenie, ani pekné slovo.....ale to najlepšie ma ešte len čakalo, na fajčiarskej...ale ešte predtým som našla pod stoličkou zlatý náramok môjho kolegu, ktorý sa mu odopol a spadol, vedela som, že je jeho...a nič..ale na tej fajčiarskej mi kolega volá- Veronička , nenašla si náhodou niekde na zemi zlatý náramok, asi mi spadol (a blablabla)...a ja-nieee...
..keby ste videli ten ksichtík, keď sa vrátil z cigaretky-jedno utrpenie..(ale povedala som si, že ho ešte podusím)..začal tak nevinne, že to mal od kolegov z bývalej práce, a za čo mu to dali, a prečooo mu to dalííí,slzičky na krajíčku...no dusil sa, veru statočne..ale potom to už bol pohľad na strašne smutného chlapa a to ja nemôžem...vytiahla som náramok, pošmotrila som mu pred nosom a spýtala sa-aká som???...no, nebudem sa tu chváliť,ale na blbú otázku, prečo som ho nechala skoro plakať, dostal iba úsmev a -to máš za tie komentáre na rannej ceste...