Tým že sa ústavou zrušila povinnosť pracovať - je prakticky nemožné pre obyčajného občana vymôcť si svoje právo od basistu: výživné, škody na zdraví, majetku, pôžičky. Uznesenia sú prakticky nevymožiteľné aj cez exekútora, pretože basista nič nevlastní, nemá účet, žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Rozsudky sa tak stávajú zdrapom bezcenného papiera. O tom by vedeli rozprávať mamičky s malými deťmi koľko majú uznesení, pojednávaní, koľko potvrdení podonášali na súd, na prokuratúru - ale nemajú to najpodstatnejšie - peniaze od tatka detí. Takisto škody na majetku, na zdraví alebo škody spôsobené vrahmi sú prakticky nevymožiteľné. A vyšetrovatelia, prokuratúra, súdy, exekútori, advokáti, notári, sa len priživujú na poplatkoch a pritom sú si už pri podaní návrhu na súd alebo podaní trestného oznámenia toho vedomí. Škoda štátnych peňazí na platy vyšetrovateľov, sudcov, zapisovateliek, a aj škoda peňazí na vybavenie takýchto nefunkčných ustanovizní pre občana: cez drahé budovy, počítače, kopírky, faxe, diktafóny - až po ceruzky.