bude to ten t-mobile.

JA som sa pred chvíľou rozčúlil pri čítaní príspevkov jedného navrátilca, ktorý tu (a aj inde) už párkrát rozdúchal vášne. V téme kde sa snažia ľudia pomôcť mal zbytočné poznámky.
Ale nakoniec, keď som si prečítal jeho blog na blog.sme, tak ma aj zlá nálada prešla.

Z tohoto čísla mi volala nejaká pani alebo slečna a informovala ma o tom, že sa mi končí viazanosť a ponúkla mi ich nové služby. Spýtaj sa na T-mobile. Tam by ti mali vedieť povedať.

No , môže to asi byť , lebo mne aj končí viazanosť dnes som to dostala poštou a zároveň mi oznámili , akú zľavu na telefón som dostala .

Bastian, ty si tajnostkár...
Alebo ja som taký nešikovný, ale nenašiel som tú rozpoltenú osobnosť, darmo som si pozrel i blog...

http://www.porada.sk/708947-post10.html

Nestalo sa to dnes, ale veľmi ma to trápi. Predvčerom sme si volali s mojou švagrinou a medzi inými mi povedala, že upravili rodičovský dvojhrob, vysadili kvety, aj trvalky, aj pekne rozkvitnúté macošky .... a niekto tie kvety ukradol, jednoducho rozkopal hrob a odniesol ich...

Myslím si, že to je to posledné, čo môže človek spraviť, aby okradol mŕtvých...

Tak v takýchto prípadoch sa človek nemôže ani len rozčúliť, tu končí ľudské chápanie a vzniká pocit smútku, ľútosti, bezmocnosti. Prečo to človek dokáže urobiť.....toto by nemalo byť ani posledné, čo človek dokáže urobiť, pretože by to nemal urobiť nikdy.

To sa aj ťažko číta. Hrozné.

Ja som mala podobnú skúsenosť pre 2 r. , zažila som ten pocit smútku a pocítila som bezmocť , keď som dala rodičom spraviť pomník k Sviatku všetkých svätých a ten istý rok na Vianoce som zistila , že niekto vytrhol z pomníka vázu a poškodil aj dosku .

Je to veľmi smutné , to ani nepotrebuje komentár .

Ja som si chcela zas vyzdobiť dom. Vždy som obdivovala krásne muškáty v oknách. Lenže bývam v dome, ktorý je v tesnej blízosti chodníka. Muž mi už dopredu hovoril, aby som ich tam nedávala, že tam dlho nevydržia, ale ja som sa rozhodla, že to skúsim. Vydržali tam týždeň. Zmizli spolu s hrantíkmi. Tak som presvedčila muža, aby mi tam dal tyčku, aby to nemohli zobrať. Pomohlo to, hrantíky zostali, zmizli už len muškáty. Jednoducho niektorí ľudia asi neznesú, keď má niekto niečo pekne spravené. Alebo som na vine ja, lebo som ho "nútila kradnúť" - dala som mu príležitosť. Dnes som už vytriezvela a mám prázdne okná, ale je mi vždy ľúto keď prídem niekde za hranice a vidím v domoch, ktoré sú rovnako ako náš pri chodníku a sú plné muškátov.

Mna dnes troska nahneval ale aj potesil telefonat od exekutora.Dali sme mu vymahat dlh od jedneho odberatela. Pred viac ako 1/2 rokom mu pozastavil ucty, vobec nas vsak neinformoval o priebehu.Na vasu radu, som mu poslala ziadost o zaslani aktualneho stavu a cuduj sa svete odrazu uz tie peniaze od nasho dlznika maju a posielaju nam ich na ucet.Nechcem im krivdit,ale pripada mi to,ze si tie peniazky drzali na ucte a pohli s nimi az na moju vyzvu, alebo je to nahodicka.Nech je to ako chce,tesim sa.

Prišiel za mnou mladší kolega do kanclu, že potrebuje požičať zošívačku a tlačivko na vyúčtovanie PHM, môj pohľad na neho a výkrik "do svetla", jejda aký si oholený..... Ešte som ho takého nevidela, vždy mal nejakú kreáciu na tvári a teraz - tvár ako detská prdelka....

Chudák, ostal v pomykove,....

Mňa dnes ráno nahnevali moji hafani. Pozriem z okna na auto, zakryté autoplachtou a čo vidím?! Jej kúsky lietali po celom dvore. Tá plachta bola už 2 x zošívaná a tie moje potvorky ju roztrhali opäť.
Ja som vedela, že nie je dobrý nápad auto zakrývať, lebo plachtu roztrhajú, ale aj tak ma to hnevá... No ten môj stále nevie pochopiť, že keď niečo môžu ľahko rozhrýzť, tak to aj rozhryzú, alebo roztrhajú...
PS: Sú to dve kokeršpanielky - 11 mesačná a 10 týždňová. No ja sa na ne neviem dlho hnevať.

Na také zlaté havky sa nedá hnevať.
Uvidíš, ktorý živočíšny druh sa ti skôr podarí prevychovať, či Canis familiaris, alebo Homo sapiens.

Tak dnes ráno ma rozčúlil kolega. Hrôza, ako .....
Aaaa radšej nebudem ani pokračovať.

Ja som včera mala super deň, ani neviem či ma to malo nahnevať, ale rozhodne sme sa na tom večer celá rodina zasmiali. Tak najskôr sa mi papagáj okúpal v pekáči, ktorý som nechala odmočiť po pečenom kurati a potom ho náš Jorko-psík, mysliac že je to kuracie stehienko chytil a skoro nám ho spapal.
Našťastie som bola nablízku, ale to ste mali vidieť tie jeho očiská, že prečo na mňa kričíš, však krásne vonia, je na spapanie.

Je to úžasné. že si môžeme vyjadriť vlastné pocity, ja som dnes nie veľmi ok, snažila som sa opäť niekomu pomôcť a on ma vodil opäť za nos, pa