Stalo sa mi také, že som v reštaurácii takmer zaplatila - nečašníkovi... Ako vo Vrchní - prchni! Sedeli sme s rodinkou /ja chrbtom k obsluhe/ a keď čašník predložil účet, muž ho posunul mne, lebo nemal po ruke okuliare a písmenká na bloku boli takmer neviditeľné... Poučená ostatným prípadom, keď sme boli s deťmi obtiahnutí o 5 eur, prebehla som ho očami /keďže minule nám bola účtovaná konzumácia susedného stola/ a vytiahla peňaženku. Za mojím chrbtom /baj očkom som zahliadla/ postávala postava v čiernych nohaviciach a bielej košeli, len sa mi nezdalo, že prečo má na opasku čiernu ľadvinku... Ešte som sa začudovala, že načo tam stojí jak svätý za dedinou a povedala som mu, že hneď to bude... Načo sa moja family začala rehotať, lebo to bol hosť, ktorý vraj práve prišiel a za mojím chrbtom sa rozhliadal, že kde si sadnú... No keby bol ako Abrhám v tom filme, tak to mohol rovno skasírovať...