Pridám moje včerajšie rozčarovanie:
Za dedinou máme taký majer, ľudia tam majú ustajnené koníky a sem tam s nimi chodia na prechádzku po našej ulici, lebo je najbližšie k majeru.
Včera išla taká slečna s koníkom, ešte sme sa so susedou na neho pozerali, pokojne si išiel po ceste, sem tam sa strhol, lebo nie je asi zvyknutý na autá a motorky. Potom sme mu už nejako nevenovali pozornosť. Až neskôr som sa pozrela pred náš dom a tam "naložená" kôpka, také 4 guče, každá veľká ako dve päste...
Tak sme pokojne počkali na tú slečnu, kým sa bude s koníkom vracať naspäť, reku nevšimla si, uprace si to cestou naspäť...
No máš ho videť... Keď už kôpku išla bez povšimnutia obísť, tak som sa jej slušne spýtala, či by to nemohla odpratať, že keď chce, tak jej donesiem noviny a igelitku.
A to som nemala robiť... Slečna sa do mňa pustila, že či to myslím vážne, že či ona má zbierať h....á po ceste a čo mi to vadí, že šak za dva dni bude pršať a zmyje sa to, že ona neporušila žiadne pravidlá, že nie je v meste a nemusí zbierať po psovi, ona má koňa, a keby išla skupina 20 koní, či aj po nich by musela odpratávať ... a blablabla. Mne aj susedke skoro oči vyleteli...
Nakoniec slečinka s jedom uchytila ponúkanú igelitku, kôpku naložila a odišla. Medzitým začala telefonovať, ešte asi z 30 metrov mi zakričala ako sa vlastne volám, že ona si zistí, aké nariadenia porušila .... no hrúza arogancia neuveriteľná...
Za nejakých 20 minút pri nás postál kamarát na aute, že sa v mene majiteľa toho koníka prišiel ospravedlniť, že sa to stalo. Skôr sa mal ospravedlniť v mene tej slečny, veď ten koník za to nemôže... Neskôr volal aj samotný majiteľ, tiež sa ospravedlňoval. Veď človek všetko chápe, nijako zle som to nemyslela, len ma zarazilo to jej jednanie... Nakoniec som zaspávala s výčitkami svedomia, že som si vôbec dovolila niečo hovoriť...
Neviem, taký človek, keď nevie jednať s ľuďmi, ako má vychovávať zvieratká...