Ako stárnem
Bol som na svadbe. Večer sa fúkali balóny šťastia. Dlho to trvalo, bolo ich veľa, tak ako dobrá duša som chcel poradiť jednej kočke nech si dá pozor aby jej z tej horľavej kocky nekvapkalo na hlavu, a odpoveď: "ďakujeme, ďakujeme, vieme, vieme, ujo". Idem za bratom posťažovať si, že jedna kočka mi povedala ujo, a on na to: "buď rád že ti nepovedala dedko".
Bol som v múzeu, vstupné 1 €. Popozeral som exponáty a vravím: "je to tu pekné prídem aj s "foťákom". Uplynul čas, cca tri týždne, pýtam si opätovne vstupenku do múzea. Prosím si 0,50 €. Neprotestoval som, myslím si, ticho, pomýlila sa. Do poštovej schránky sme dostali Dubnické noviny. Čítam kedy sa dá ísť do múzea a vstupné. A už to tu bolo: "Dôchodcovia a deti - 0,50 €". Bez komentára.
Nepomôžu farebné náramky, okuliare pre juniorov s kvetinkami na boku. Už to bude tak.
My chlapi sme "ješitni", nie, to je čechizmus, ale márnomyseľní a samoľúbi od narodenia, a od rodu, preto ma potešilo keď mi kolegovia povedali, že som ocigánil matrikárku, že mám už šesťdesiat.