Tiež ma pri tomto neštastí napadlo , že nikdy nehovor nikdy .........tiež som si o sebe hovorila , že som zodpovedná mama , aj som sa tak cítila a bola som veľmi opatrná a prísna na seba a deti pri ich výchove . Oči som mala všade ....hmm ,to som si myslela ja ,do určitej chvíle , aj to muselo prejsť pár rokov ,aby som sa to od mojich už dospelých detí dozvedela .......
bývali sme v 12.poschodovom paneláku , kde sa moje všetky 3 deti narodili . My sme bývali na prvom poschodí a tak som mala z balkóna vždy moje deti pod dohľadom , kedykoľvek ......hmm to som si myslela ja , aká výhoda je bývať na prvom poschodí .
Jedného dňa cca. 2-3 roky nazad , tak pri posedení v rodinom kruhu s deťmi a spomínaní na ich detstvo zrazu počujem :
ty Kačena pamätáš sa na to , keď sme vyliezli hore na dvanáste poschodie na strechu paneláku a po ležiačky sme pozerali z výšky na ľudí ......vtedy sa nám zdalo ,že taký drobný človiečik z hora .....taký drobný ...ukazoval rukou .
Neviete si predstaviť , ako som sa v tej chvíli cítila , zimomriavky po tele a slzy v očiach , musela som sa ešte raz spýtať .....že ,aby mi zopakovali , odkiaľ sa pozerali na ľudí .....neverila som tomu , že moje deti toto spravili a ako sa tam vlastne dostali , keď vždy bol vstup na strechu zatvorený .
A kde som bola v tej chvíli ja ? No bola som doma , ale v živote by ma nenapadlo , že moje všetky 3 deti vylezú aj s kamarátmi na strechu 12.poschodového paneláku .
Ale , pri uvedomení si možného neštastia , im veru ani nebolo do smiechu .
A mňa pri pomyslení na to, ešte dnes striasa .