Richard. Ale nie, malo by to byť od určitého počtu bodov. Ak som dobre pozerala v zozname členov, tak od 38 bodov.

zelený by mal byť VIP.

Ďakujem Dav, lenkak

Je to pri dosiahnutí 40 porada bodov, aspoň to tak bolo ... ale nedávno aj najaktívnejší poraďák "zmodral" a pritom už mal niečo okolo 1000 bodov...žeby škriatkovia

Tak nad týmto som si včera lámala hlavu aj ja, ale nepýtala som sa, aby nepovedali, že...... taká samozrejmá vec a nevie.

No dnes už viem.
Stačilo mi prečítať hneď prvý Rozalkin príspevok a bolo jasné aj bez tých ostatných.

Že chi, chi, chi

Odpočuté z Tesca: "Počúvaj starý, šak to euro tuším nebude aš také zué. Kukaj, to budú ceny jak za komunistú" Nie že by ma to potešilo, ale pobavilo ma to určite.

To bol škriatok.

Rozčúlila ma zásielka do vlastných rúk zo Sociálnej poisťovne , kde ma vyzývajú do 10 dní odovzdať Mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 1/2005 a 2/2005 , v prípade nesplnenia ,sa hrozia pokutou do výšky 500 000 Sk .


Kedy už konečne na týchto inštitúciách budú mať poriadok

Podľa mňa nikdy, užila som si s nimi svoje, keď ešte nebolo elektronické zasielanie, tak som tam zo všetkým chodila osobne - a aj to zvyklil stratiť, ale bola som hrdinka, keď som im to skopírovala aj s ich potvrdením o prevzatí .

nevestu určite ale či tú porcelánovú súpravičku bude chciet
nehnevajte sa ale vy k tomu máte citový vztah ale či sa nahneváte alebo nie ja také staré rárohy nezbieram,namyslím to zle ale taká doba už pominula...aj mne bolo ponúknuté kdečo ale jemne som povedala že "nezbieram " ...........
pripravte sa aj na takéto situácie ,bude vás to menej mrziet a tá nevesta to fakt nemusí mysliet zle,.
pekný dník

ani ja

...nechcem tu citovať všetky predchádzajúce príspevky o citových hodnotách, ver mi sú to tie najväčšie hodnoty, ktoré môžeme mať, ak sa spájajú s tými, ktorý už žijú len v našich srdciach ...

... tiež si nemyslím, že budem za môjho života niečo ponúkať nevestám ... ja po smrti mojej mamičky som si zobrala z domu len a len také veci, ktoré mi mojich rodičov budú pripomínať a budem na nich s láskou spomínať ...
a so slzami v očiach pokiaľ budem žiť... ako teraz,keď toto píšem ...
... bol to obedový servis, boli to mamine háčkované obrusy,... tie obrusy veru z času na čas musím dať na komodu či stolík, pohladiť, pospomínať ... určite by som tie veci nemala tak rada, keby mi ich dala kým žila...
... vtedy aj pre mňa boli len rárohy...

Ak sa nepoteší nevesta, možno sa poteší niekto iný.

Drahá, ani ja rárohy nezbieram. Nemám až toľko rokov (33) ako si myslíš. Toto je jediná vec, ktorá mi ostala po mojej starej mame. Ak ju napr. nevesta nebude chcieť, nasilu nebudem dávať. Len by bolo krásne keby si raz spomenula, že je to vec ktorá sa dedí z generácie na generáciu. A keď raz bude aj ona stará a bude držať šálku v ruke bude mať 100 a viac rokov. Pevne verím, že nie každý deň máme možnosť držať v ruke 100-ročnú vec.

Ušlo mi niečo, alebo si dobre pamätám, že nevesta je synova manželka? Možno by mal syn rád spomienku na niekoho zo svojej rodiny. Tiež mám niekoľko vecí, ktoré majú nad 75 rokov. V starej polievkovej mise ( chýba 1 uško) po prastarkej mám kvetináč s papraďou. Deti sa zvyknú pozdraviť "Dobrý deň, teta misa", keď polievajú kvety... Aj misa, aj ten pozdrav už patria k našej rodine a tvoria teplo domova.

Asi pred tromi mesiacmi dostal klient podobnú výzvu, aj s vyčíslením možnej pokuty, a žiadali o zaslanie výkazov za celý rok 2002...

To je milé

Ja zbieram všelijaké "staré rárohy", ale tie ktoré mám od rodiny za ne nepovažujem. Zdedil som po maminej tete dve staré skrine, ktoré keď idem okolo ne tak vždy ich pohľadkám. Totiž tá teta bola akoby moja babka, ktorá ma vychovávala kým som nešiel do školy. Takže ten citový vzťah sa nedá vyjadriť žiadnou inou hodnotou.

Rozčuluje ma moja robota. Po materskej ma šupli na miesto, kde nemám čo robiť. Najprv pekné reči, že len dočasne, ale je to už pol roka. Celý deň som na nete. Niekto si povie tá sa má. Proste robota o ničom. Ale mňa to čoraz viac ubíja. Už som roztiahla pavučiny a obzerám sa po niečom inom.
Na druhej strane najväčším paradoxom je, že chodím do roboty rada, ale len preto že som celý deň na porade. Je mi s Vami dobrééééé... Niekedy mám pocit, že väčšinu z Vás poznám už roky. Ste mojím potešením a vyplnením pracovnej doby. Želám všetkým len to naj ...