... aj by sa celkom dalo v tomto novom roku (hlavne, že dnes aj zajtra mám ešte dovolenku...) (dúfam, že všetci ste vykročili tou pravou nohou!), keby som podchvíľou nemusela myslieť na mužovho bratranca, ktorý zajtra pochováva 48-ročnú manželku - v podstate v plnom zdraví na prvý či druhý vianočný sviatok vraj vstala, z ničoho nič odpadla, a už sa neprebrala - mozgová príhoda... Ani utešovanie, že je to takto lepšie, ako keby ostala ochrnutá a bezvládna x ďalších rokov, akosi nepomáha... Osobne som ju síce nepoznala, ale takto sa konfrontovať s faktom, že smrť nám neustále sedí na ľavom (či pravom?) pleci, nie je nič príjemné, a na Vianoce či nový rok už vôbec nie... Mrzí ma, že takto tu zasahujem do všeobecne nezáväzného trkotania, ale som toho plná... - už začiatkom decembra mala krvácanie do mozgu dcérina 26 či 27-ročná kolegyňa, tiež z ničoho nič, zatiaľ je to našťastie!!!! bez následkov, akurát že odvtedy sa pri každej bolesti hlavy pýtam, či je to len "normálna" bolesť, alebo už tá posledná... a mladšia dcéra takisto chytá paniku, keď sa jej trochu zakrúti hlava alebo podlomia nohy... No takto sa dlho žiť nedá - normálne sa teším do roboty, že vo víre pracovných povinností hádam postupne prestanem myslieť na to, že nikto nevieme dňa ani hodiny... A viacej si budem vážiť dobrých ľudí okolo seba i každodenné maličkosti, a keď sa mi niečo nebude chcieť urobiť, skúsim to napriek tomu urobiť s úsmevom - lebo veď keď ešte môžem... Ach, jaj... ďakujem Vám za vypočutie...