Po dlhšom čase som náhodou som klikla na túto tému. Vždy začnem poslednou stranou a jeho prvým príspevkom od Erzetu. Ale potom pri príspevku Aldi mi vyrazilo dych, následne som s úžasom čítala Elenku.To snáď nie je možné a z môjho pohľadu neuveriteľné, čoho sú niektorí ľudia schopní?!
Aldi, aj mne sa stalo že som sa cítila ako Ty, aj ja som si vravela že som stará, a že vždy sa učíme. Neviem síce čo sa stalo, že si tak roztŕpčene písala, ale toľko Ti môžem povedať, že ľudská hlúposť a arogancia vie nesmierne bolieť. Stávame sa zraniteľnejšie, s obavami čakáme kto? kedy? a prečo? je taký zlomyselný?. Hlúpe a zraňujúce narážky, niekedy dvojzmyselné uťahovačky, čo mnohí povedia že "zo srandy", mňa osobne bolia a mrzia, a som neuveriteľne rozčarovaná z nich. A tak si hovorím a trochu mi to pomáha, keď sa cítim "pod psa" že " keby ľudská zloba, arogancia a nadutosť kvitla, by mnoho ľudí chodilo ako rozkvitnutý ružový ker". No a neboli by sme v ružovej záhrade.
Takže toto je to, čo ma dnes rozčúlilo a nestalo sa to vôbec mne.