podstatné je to - ŽE ZAMKOL

Ivanka, ešte nemôžem kliknúť súhlas s príspevkom, tak ale ten Tvoj syn je šikovný, to Ti poviem. Vybavil to na jedničku, no čo, prvá skúsenosť je za Vami, neboj už to teraz bude dobré. Vieš, že deti sú veľmi úprimné, tak aj on sa tak zachoval.

Hovorila som mu, že nabudúce môže pre zlodeja nakresliť aj plán domu, aby nemusel prácne hľadať čo šlohne,
a on mi na to nevinne - mami, ja som len chcel, aby si tie kľúče našla a nehrešila ma, že si nemala čím odomknúť!
Pozabudol, že aj ja, aj manžel svoje kľúče máme, nie ako naši susedia, ktorí majú dva kľúče, ale bývajú v tom dome piati a tak keď niekam odídu, nechávajú pre ostatných kľúče ... no kde asi?

Mňa dnes riadne naštvala táto správa : http://aktualne.centrum.sk/domov/reg...tml?id=1178880

Je to strasne. Ale zabezpecenie tejto mumie nebolo asi take, ake malo byt. Asi pred dvomi rokmi sme tam boli, kostolnik nam otvoril dvere a nechal nas v miestnosti, aby sme sa popozerali. Kludne sme tam mohli nieco vyparatit.

Po dnešnom varovaní mojich vnúčeniec / akože oddych/ spáva z jasného neba: Mami idem ráno domov, nebudú ma už operovať, je to ok.
Včera mu zadrôtovali sánky a dopadlo to dobre, operácia sa zajtra nekoná.

Dvoj ročná dcerka s nim telefonovala: Môj maličký neplač, to sa ti zahojí a vypla telefon. Na otázku, či ocino plače povedala, že áno.

Niečo podobné som vyparatila našim aj ja - dostala som kľúče, keď som bola asi druháčka na základnej. Mala som ich v takej tmavomodrej koženej kľúčenke, dodnes si ju pamätám. Zhora sa dala aj zazipsovať. Ako som sa vracala zo školy domov, stratila som ich, takže keď o šiestej prišla domov aj mamina, čakala som ju pred dvermi. Na otázku, kde mám kľúče, som jej s detskou nevinnosťou odpovedala, že som ich stratila, ale aby sa nebála, ja som do tej kľúčenky napísala aj adresu, aby mi ich nálezca mohol vrátiť... no nezabili by ste ma? Naši okamžite išli zháňať po známych nový zámok, lebo za socíku bolo o šiestej už zavříno... a mne stále nedochádzalo, čo z toho robia takú tragédiu, však adresa aj meno tam na tej kľúčenke mám, určite mi ich niekto donesie. Trvalo mi roky, kým mi došlo, kto by to k nám došiel a určite by to nebolo v hodinách , keby sme boli doma

Ano, ano...to mi pripomina, ze som tiez take vyparatila a presne tak isto, som skryla klucik, ibaze som ten papierik poskladala a zastrcila do dveri....mimochodom, bola som uz stara koza....doteraz sa na to u nas spomina

Dnes som bola v istom obchode s tlačivami a kancelárskymi potrebami. Kupovala som Peňažný denník a Knihu pohľadávok a záväzkov. Z domu som odchádzala s tým, že v peňaženke som mala 15eur a nejake drobné. Zobrala som tri PD a 3 KPaZ. PD stál 1,29 a KPaZ 1,43 za kus. Pekne som to zobrala k pokladni, kde teta nablokovala a ...., že 19,72. V prvom momente som začala s hrôzou dolovať peniaze v peňaženke. Potom mi ale začala krv prúdiť do mozgu a hneď som sa opýtala, slušne samozrejme, že či to je dobre, lebo mne to vyšlo od oka inak, lebo podľa cien čo tam k tomu majú by to malo byť podstatne menej. Zazrela na mňa, a že čo sa mi nepáči. Keďže ešte stále nie som stotožnená s eurom a prepočítavam na sk, tak jej hovorím, že však to by jeden ten zošit musel stáť skoro 100sk. Nie aby sa nad tým zamyslela, ale povedala, že či mienim zaplatiť alebo nie. Ešte chvíľu som sa snažila...ale... Tak jej hovorím, nech mi nablokuje len jeden PN a jednu KPaZ. Hádam to potom pochopí som si myslela. Ona na to, že čo má podľa mňa urobiť s tým pôvodným blokom. Ja: ???? Však ho vystornujte. To som si vyslúžila ďalšej hubovej polievky v zmysle, že keď nemám potrebnú hotovosť, čo leziem do obchodu (toto nieje doslovne, len som to zhrnula), a aby som sa už láskavo rozhodla, čo a koľko toho vlastne chcem. Trvala som na nablokovaní jedného PD a jednej KPaZ. Platila som 2,72! No a potom jej hovorím, nech si to teraz zráta, koľko by som mala platiť za pôvodné 3ks PD a 3ks KPaZ. Mne to vyšlo 8,16 eur, čo ani zďaleka nebolo 19,72. A viete čo? Tej pani to proste nedošlo. Stále si mlela svoje. Zvrtla som sa a môžem zodpovedne povedať, že tam už viac nakupovať nepôjdem. Adrenalín mi zdvihla teda poriadne.

Ja som rada, že podávanie DP vychádza na zimu.Keby som sa mala teraz trápiť v takomto krásnom počasí, asi by som mala ešte väčšiu depku. Krásny slniečkový víkend všetkým poraďákom

Nepotešilo, nerozčúlilo. Taká miniperlička. Vo volebnom obvode č. 20, v Dubnici nad Váhom vyhrala Radičová nad Gašparovičom v pomere 317 : 100. Pri volebnej účasti 84,83 %. Keď som zo zvedavosti zisťoval kde to bolo, zistil som že v nápravnom ústave.

Asi cakali amnestiu.

To áno... prípadne v Dunajskej Strede alebo v bohatej Bratislave .

Nič čo sa píše v názve zadávajúcej témy sa mi nestalo, ale nad týmto emailom, ktorý som dnes dostala som sa zamyslela a rozhodla sa dať to tu.Je to síce trochu rozsiahle (asi tak ako moje príspevky), ale hodné na zamyslenie sa.
Otec

> Je piatok poobede a ty sa autom vraciaš domov. Ladíš
> rádio. Správy hovoria
> o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej ďalekej dedine
> zomreli traja ľudia
> na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy
> nepočul. Nevenuješ tejto správe veľa pozornosti.

> V pondelok, keď sa zobudíš, počuješ, že mŕtvi už
> nie sú len traja, ale 30
> tisíc ľudí už zomrelo vo vzdialených krajoch Indie.
> Kontrolný medicínsky
> úrad Spojených štátov vysiela ľudí, aby to tam skontrolovali.

> V utorok sa to stáva najdôležitejšia správa prvých
> strán všetkých novín,
> pretože sa to už netýka iba Indie, ale aj Pakistanu,
> Iránu a Afganistanu.
> Správa vychádza vo všetkých denníkoch. Volajú ju
> \"tajomná chrípka\" a všetci
> sa pýtajú : \"Ako ju dostaneme pod kontrolu?\"

> V Európe nastáva panika a hranice sa zatvárajú. Vo
> večerných správach
> počuješ správy z Francúzska, kde redaktorka hovorí o
> jednom mŕtvom mužovi,
> ktorý zomrel v nemocnici na tajomnú chrípku.

> Správy hovoria, že keď máš tento vírus, týždeň si
> ani neuvedomíš, že ho
> máš. Potom máš štyri dni hrozné bolesti a potom zomrieš.

> Aj Veľká Británia zatvára hranice, ale je neskoro. Na
> druhý deň prezident
> Spojených štátov zatvára hranice, aby sa vyhli nákaze,
> až kým nebude nájdený liek...

> Nasledujúci deň sa ľudia zhromaždia v kostoloch, aby sa
> modlili za liek,
> keď niekto vstúpi a hovorí : \"Zapnite rádio a
> počúvajte správy!\" Dve ženy
> zomreli v New Yorku. Zdá sa, že chrípka zasiahla celý svet.

> Vedci pokračujú v hľadaní protilátky, ale zdá sa, že
> nič nezaberá. Čoskoro
> príde dlho očakávaná správa : Bol rozlúštený kód
> DNA vírusu. Môže sa
> vyrobiť protilátka. Je však potrebná krv niekoho, kto
> nebol nakazený. A
> hneď sa šíri výzva, aby všetci utekali do najbližšej
> nemocnice a dali si
> urobiť krvné testy. Z vlastnej vôle tam ideš s celou
> rodinou, spolu so
> susedmi, a pýtaš sa : \"Čo sa stane? Toto bude koniec sveta?...\"

> V nemocnici, po testoch, vyjde jeden lekár a vyvoláva
> jedno meno. Najmenší
> z tvojich detí je blízko pri tebe, ťahá ťa za kabát a
> hovorí : \"Ocko! To je
> moje meno!\" Skôr ako sa spamätáš, vezmú ti tvojho
> syna a ty kričíš :
> \"POČKAJTE!\" A oni odvetia : \"Všetko bude
> dobré, jeho krv je čistá, jeho krv
> je čistá. Veríme, že má správnu krvnú skupinu.\"

> O päť minút lekári vyjdú von, smejú sa a kričia. Je
> to po prvý raz po
> týždni, čo vidíš niekoho smiať sa. Najstarší lekár
> sa priblíži k tebe a
> hovorí : Ďakujeme, pane, krv vášho syna je čistá,
> môžeme vyrobiť protilátku...\"

> Správa sa šíri všetkými smermi, ľudia plačú a kričia od radosti.

> Vtedy znova k tebe i tvojej manželke príde lekár a
> hovorí : \"Môžeme s vami
> chvíľu hovoriť?... Ide o to, že sme nevedeli, že darca
> bude dieťa.
> Potrebujeme, aby ste podpísali papiere na darovanie krvi.
> Zatiaľ čo čítaš
> papiere, uvedomíš si, že nie je špecifikované
> množstvo krvi, a pýtaš sa : \"Koľko krvi?...\"

> Lekárov úsmev zmizne a on odpovie : \"Nevedeli sme,
> že to bude dieťa. Neboli
> sme na to pripravení. Potrebujeme použiť všetku krv!...\"

> Neveríš tomu a snažíš sa oponovať : \"Ale...
> Ale...\" Lekár pokračuje a
> nalieha : \"Nerozumiete, hovoríme o lieku pre celý
> svet! Prosím vás,
> podpíšte, potrebujeme všetku krv. Pýtaš sa : \"Ale
> nemôžete spraviť
> transfúziu?\" A odpoveď : \"Ak nájdeme ďalšiu
> čistú krv, urobíme to... Podpíšete? Prosím! Podpíšte!!!...!

> V tichosti, bez toho, aby si si cítil prsty na ruke,
> ktorá zoviera pero,
> PODPISUJEŠ. Pýtajú sa ťa : \"Chcete vidieť vášho syna?\"

> Kráčaš do sály prvej pomoci, kde sedí tvoj syn a pýta
> sa ťa : \"Ocko! Mamka!
> Čo sa deje?\" Berieš jeho ruku do svojej a hovoríš
> mu : \"Synček, tvoja matka
> a ja ťa veľmi veľmi ľúbime, ľúbime ťa a nikdy
> nedovolíme, aby sa ti stalo
> niečo, čo nie je nevyhnutné. Rozumieš tomu?\" A
> keď sa lekár vráti, hovorí :
> \"Je mi ľúto, ale musíme začať, ľudia na celom svete zomierajú...\"

> Odišiel by si? Mohol by si sa otočiť a nechať tvojho
> syna tam, zatiaľ čo on
> ti hovorí : \"Ocko? Mamka? Prečo ma nechávate samého?\"

> Týždeň na to, zatiaľ čo pochovávaš tvojho syna,
> jeden je doma a spí, ďalší
> neprišli, lebo sa chceli ísť radšej prejsť alebo sa
> pozrieť na futbalový
> zápas, ďalší prídu na pohreb s falošným úsmevom a
> tvária sa, že ich to
> naozaj zaujíma. Chcel by si všetko zastaviť a kričať :
> \"Môj syn zomrel kvôli vám!!! Zaujíma vás to vôbec?...\"

> Často je to presne to, čo Boh chce povedať nám :
> \"Môj syn zomrel pre vás a vy nedokážete pochopiť, ako vás milujem?\"

> Je zvláštne vidieť, ako ľahko ľudia odmietajú Boha a
> potom sa pýtajú, prečo svet je na tom čoraz horšie.

> Je zvláštne vidieť, ako veríme všetkému, čo píšu
> noviny, ale neustále pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia.

> Je zvláštne, ako sa deň čo deň namáhame, aby sme mali
> čo najväčší majetok
> na zemi, a nevenujeme ani minútu tomu, aby sme si
> nahromadili poklady v nebi.

> Je zvláštne, keď niekto hovorí : \"Verím v
> Boha\", ale svojimi skutkami dokazuje, že má iné úmysly.
> Je zvláštne, ako posielame tisíce \"žartov\"
> mailom, ktoré sa hneď rozšíria
> ako oheň... ale keď pošleme mailom niečo, čo sa týka
> Boha, ľudia si dvakrát
> rozmyslia, či o tom budú hovoriť iným.

> Je zvláštne, ako kruté, vulgárne a obscénne scény sa
> slobodne pohybujú vo virtuálnom priestore, zatiaľ čo rozhovor o Ježišovi je
> v školách a napracoviskách ututlaný.

> Je to zvláštne, však?

> Oveľa však oveľa zvláštnejšie vidieť kresťana,
> ktorý je taký horlivý v nedeľu, ale neviditeľný po celý zvyšok týždňa.

Je zvláštne, že keď dočítaš túto správu, necítiš
> potrebu poslať ju mnohým z
> tých, ktorých máš v zozname na tvojom maili; jednoducho
> preto, lebo si nie si istý/á, v čo veria alebo čo si o tebe pomyslia.

> Je zvláštne, že sa viac staráme o to, čo si pomyslia
> ľudia, ako o to, čo si BOH myslí o nás.

> Neboj sa. Pošli tento mail. Musíš iba stlačiť :
> Preposlať\".

> Nech Ťa Boh žehná!


__________
http://zabava.sme.sk/ - Stránka čo usmeje ti tvár

Vždy lepšie sa zamyšľať nad týmto, než tu politikárčiť...dík Zitka
Pôvodne som tu dala naschvál celú citáciu, teraz som ju skrátila, lebo už téma ide správnym smerom

máš pravdu, pred chvíľou som reagovala v inej téme a vzápätí vymazala...
idem ja veru obdivovať zázraky prírody a robiť niečo zmysluplné

Veľmi silný príbeh, až som mala zimomriavky.....

Cez víkend sme boli na lyžovačke v Tatrách, najstarší syn ostal doma, manžel mu dával inštrukcie cez telefón, čo môže, čo nemôže, a zakončil to rozhodným rodičovským varovaním: A neželám si, aby u nás nikto nebol!

Aj ja som tu jednu práve vymazala a napísala som to niekomu, kto na to reagoval...Veľakrát si človek uvedomí, že niekedy je ťažké na niečo nereagovať a potom....radšej vymažem, ako by sa tu mal niekto celý deň na tom odbavovať a máš pravdu príroda je vďačnejší objekt na pozorovanie, tak Ti prajem krásny deň Alžbetka