Mne dnes ráno o 5:50
zvoní telefón, že či som ofotila daňové priznanie jednej známej, lebo si vybavuje papiere do banky a na daňovom by musela platiť za každú stranu.
Dobre ma naštvala, lebo keď bolo treba podávať daňové, tak bolo - "Zanesieš mi?". A už asi 5 x som jej vysvetlila, že banka má svoje tlačivo, a že jej kópia by jej bola na daňovom aj tak nanič, lebo fotia a zároveň overujú zásadne to tlačivo, ktoré im bolo podané,a nie to, ktoré donesie klient. Prvýkrát ma to naštvalo, že som jej to už vysvetľovala. Druhýkrát ma to naštvalo ako nočnú sovu, ktorá neznáša ranné vstávanie, špeciálne v posunutom čase. Tretíkrát, že som mohla hodinu spať, lebo som šla na školenie až o 8:30. Štvrtýkrát, že aj keby som bola vyhrabaná z postele, potrebujem do seba dostať kávu, na seba oblečenie, zo psa exkrementy a seba do autobusu, tak mám čas vymeraný na mikrosekundy a nie na vysvetľovanie . (Samozrejme, za daňové priznanie aj za účtovníctvo som nedostala nič zaplatené.) Jediné pozitívne bolo zistenie, že Zákon schválnosti platí , a je taký dokonalý, že ho netreba novelizovať.
Asi začnem mať fóbiu zo slovného spojenia "stretnutie poraďákov".
Vo februári v deň stretnutia prepustili dcéru z práce
, v marci som mala auditorov
, v apríli vykradli susedovcom byt
a dnes bolo mikrostretko a ranný budíček
...
Uf.
Uľavilo sa mi.
A na vyváženie ma potešilo: školenie, mikrostretko, poznám Lotarku.