a včera ma potešili ešte dve veci - tréner, ktorý trénoval deti futbal avizoval, že už nás nestíha a budeme mať nového, na čo som mu povedala, že my ale chceme jeho. Asi ho to potešilo, lebo na konci tréningu povedal, že síce nebudú tréningy 2x do týždňa, ako do teraz, ale 1x to zvláda, aby deti nezostali na holičkách. Veľmi nás potešil.
Druhá vec je tá, že môj 5 ročný synátor mal už pod mliečnym zubom vyrastený trvalý a ten mliečny nie a nie vypadnúť. Kýval sa už dlho a držal tam len silou vôle. Chystali sme sa už k zubárovi, nech ho vytrhne, keď včera poobede dobehol zo škôlky a ukazoval dieru v chrupe. Zúbok pani učiteľka zabalila do servítky, zalepila lepiacou páskou a napísala - Miškov prvý vypadnutý zúbok. Také to bolo milé - len ráno sme zabudli pozrieť, čo dala zúbková víla pod vankúš...