Dúfam že za pár rokov budem môcť povedať to iste. Mám pocit že tých chalanov treba do všetkého kopať. Nie je hlúpi ale treba do všetkého naháňať. Dcéra to je iné kafé. Takže nech sa drží.

Mám malého syna a tiež koľko razy romýšlam či ho niečo takého nepostredne. Dúfam že nie. Dúfa že to chlapci niesli lepšie ako ty.

Za všetkým hľadaj ženu.?!
Keď som sa zahrala na SHERLOCKA a trvala som na podrobnom rozpitvaní prípadu, dozvedela som sa nasledovné: jeden z poč...ých spoluobčanov je žiakom rovnakej školy,akú navštevujú vnuci.Keď ich spoluobčan a skoro spolužiak ( o nejaký rok starší) uvidel na ihrisku išiel si pre pomoc a vyčkávali aj s pomocníkmi na mojich vnukov preto, lebo Gabika - ktorá mimochodom navštevuje rovnakú školu odmietla s ním chodiť, kvoli tomu, že "je" do môjho vnuka. Tomu sa ale ona nepáči a "nie je do nej". Celú situáciu zachránil mladší vnuk - jemu sa Gabika páči , "je do nej" a teraz je jeho frajerka. Takže na rováši to mali u bitkárov obidvaja. Jeden, kvoli ktorému bol dotyčný odmietnutý a druhý - vlastne tretí, ktorý z toho vyšiel ako víťaz a chodí s Gabikou.
Aj keď som pri vyšetrovaní v jeden moment vybehla von z izby, lebo som skoro vybuchla od smiechu hlavne pri líčení toho kto "je do koho", nič to nemení na situácii, že sa bojím "vendety" zo strany odmietnutého mladíka a jeho oveľa starších kumpánov.
To je len jedna strana mince, ktorá by za istých okolností vyzerala aj humorne, ale prečo vymáhajú od detí peniaze a iné veci. S úspešným vymáhaním peňazí majú vraj !!! skúsenosti aj iné deti, dokonca vie o tom aj riaditeľka školy , ale tá nič nepodnikla. (Bojí sa???).
Na zajtra a ďalšie dni majú moji chalani bojový dohovor s mojim mužom a uvidíme či to zaberie a dajú vnukom pokoj. Tiež mám trochu obavy, čím menšie mesto...................no nejdem sa hrať na Kocúrkovo, ako mi to s obľubou vyčíta môj muž, keď vymýšľam možné hororové scenáre a kdesi v predstavách vidím dobitých a skrvavených vnukov.

keď vymýšľam možné hororové scenáre a kdesi v predstavách vidím dobitých a skrvavených vnukov.[/QUOTE]

citujem len časť príspevku, ale NA TOTO NETREBA VOBEC MYSLIEŤ!!!

P.s.: hovorím z vlastnej skúsenosti.

Neviem to presne posúdiť, mám iba chalanov, ale nemusela som ich nikdy do ničoho hnať, dokonca ja som ich brzdila aby sa toľko neštvali. Najmladší študuje súčasne na Ekonomickej fakulte-končí na budúci rok a Právnickej fakulte. A už má aj 11 mesačnú dcéru. Je fakt, že na svadbu čas nemá, na čo si už zvykám, ale žije s ňou aj s jej maminou.

Kopať by som ich mala dvoch iba do svadby, ale to nerobím, pretože nechcem, aby mi to niekedy vytýkali. Už sa modernizujem. U mňa je dôležité, aby sa starali o detičky, tie sú mi všetkým na svete.
Jeden má dvojíčky, ten stihol aj školu, detičky a aj svadbu.

Reagujem na príspevok Melnick a rozmýšľam, čím to je, že sme sa dostali vlastne takto do kúta. Ak by to boli všetko "normálne" deti, dajú si po hube a je to vybavené. Ale ak je tam už nebodaj zákonom chránená "menšina"???, tak sa bojíme ich aj nazvať cigánmi či rómami, pretože neviem, či sa za to so mnou nebude zaoberať špeciálny súd, ktorý budú musieť za takéto obzvlášť ťažké zločiny opäť zriadiť. Aj tak teraz neviem, či nebudem minimálne vylúčená, pretože som ich nenapísala s veľkým písmenom.

Elenka, viem že nie si rasista a ani ja nie, veď jedným z dobrých spolužiakov a kamarátov vnuka je aj chlapec z usporiadanej rómskej rodiny a predsa nemôžem mať voči takémuto priateľstvu výhrady len preto, že je tmavšej pokožky. Tie "prepadové komandá" majú totiž rôznu farbu pleti - od bielej po čiernu. Treba to likvidovať v zárodku bez ohľadu na farbu pleti.

Hrozné čítanie ale bohužiaľ... je to vizitka spoločnosti a jej schopnosti vykryštalizovať takéto javy a dať ich do nepoznaných.

Tiež gratulujem, nášmu študentovi sa podarilo ukončiť strojárinu AJ-1, SJ-2, Ekonomika+Strojníctvo-2, aj keď to posledné viac-menej so šťastím, lebo strojníctvu absolútne nerozumie.

Ja by som všetko nehádzala na " menšinu". Ja som tiež riešila jeden problém a to podotýkam boli "normálne" deti. Pracujem v škole kde chodí môj syn. Vedela som, že sa občas pobijú, naháňajú a tak ale brala som to normálne- veď sú deti.Nie? Keď sa mi Martinko sťažoval , že ho premôže kamarát poradila som mu ako som myslela že je najlepšie, aby sa zaňho zastali jeho kamaráti. Zrazu po čase za mnou prišla synova triedna, či viem, že syna problémový spolužiak škrtil a skočil mu na hrudník z lavice. Pravdaže som o tom nevedela. Odkiaľ aj? Dozvedela som sa to až keď dali tomu chlapcovi poznámku a matka prišla robiť do školy s deťmi poriadok. Kričala,že ak nedajú jej synovi pokoj a neprestanú vymýšlať zahrdúsi ich ako štence. Deti vystrašené utekali za triednou a tá sa to rozhodla riešiť. Začali sme vyšetrovanie. Zistilo sa, že deti problémového chlapca systematicky vyraďovali z kolektívu, robili mu zle, šťuchali ho, posmievali sa mu že je slabý s tým, že to robili viacerí naraz. Keď ho to nahnevalo pustil sa do najslabšieho z nich- môjho syna. V momente môjmu synovi prišli na pomoc jeho kamaráti dvaja, traja čo ešte viac vyprovokovalo toho chlapca k obrane. Verím tomu , že môjho syna vážne škrtil a ani sa mu nemôže človek čudovať. Nechcem ani myslieť, čo by sa mohlo stať ak by mu prepichol pri skoku pľúca alebo ho uškrtil. Bola som zhrozená ako to brali ostatní dospelí v okolí na ľahkú váhu s tým , že chlapci sa pobijú a načo robiť z komára somára.Vďaka bohu má môj syn super učiteľku, ktorá má všetky deti rada rovnako a má u nich rešpekt. Teraz sú všetci chlapci v pohode no ak by sme nezasiahli mohla by som čakať kedy mi syna zabije. Preventívne sa pýtam jeho mamy, či sa opäť neobjavil nejaký problém v triede, no vraví, že nie, začali sa chovať normálne a už sa vzájomne nešikanujú. Týmto vás chcem iba varovať. Nekážte deťom aby si vybavovali účty bitkou. Častokrát neviete čo sa za tým skríva a boli by ste prekvapení ako ja keby ste to dôsledne vyšetrili. Deti nevedia kedy je to ešte hra a kedy už šikana. Radšej ich treba viesť k tomu aby konflikty riešili pokojnou cestou a tolerovali sa navzájom. Nie vždy to ide, ale potom sú aj iné možnosti.Mimochodom môj syn je druhák takže si neviem predstaviť čo by ho čakalo na druhom stupni. Som taká rada, že to máme za sebou a verte že odvtedy si veľmi dávam pozor na to čo mu poradím.

Mújho to ešte len čaká na byudúci týždeň. Ja mám z toho väčšie nervy ako on

Veď práve, že vôbec nie som rasista, a nerobím žiadny rozdiel medzi ľuďmi podľa farby pleti alebo národnosti, mám priateľov aj medzi cigánmi, maďarmi aj francúzmi, černochmi, medzi bezdomovcami aj medzi lekármi. Nechcem, aby môj príspevok bol pochopený zle. Len som chcela povedať, že človek nemôže prirodzene reagovať a zasiahnuť v týchto "zmiešaných" skupinách. Ak sa chlapci pobijú a zamieša sa do toho dospelý, nie je rovnaká spravodlivosť pri posudzovaní adekvátnosti zásahu, ak jedným zo zúčastnených je "iný" - to je jedno, či róm, maďar, černoch. Ak by sa prípad vyšetroval, raz by sa to riešilo tak, že sa chlapci pobili, a v druhom prípade tak, že to bol rasistický útok. V tom je chyba spoločnosti, že nie je rovnaký meter na všetkých, ale akosi sú viac chránení tí agresívnejší, lebo hneď sa za tým hľadá niečo viac.

A ak mám napísať, čo ma potešilo, tak to, že dcéru prijali na vysokú školu a syn vyhral konkurz do zamestnania.

Ďakujeme. Našťasie syn je samostatný, zodpovedný a jednoducho ho štúdium baví, ale netrávi nad učebnicami nejako veľa času, má kopu všeliakých iných záujmov ... To mladší syn už je iná povaha ...
Želám všetko dobré. Pekný deň.

Neboj sa neberiem Ťa ako rasistu. Ja len že platí staré dobré pravidlo: násilie plodí iba násilie. Mne sa osvedčilo, že nie je potrebné robiť deťom sudcu. Stačí sa s nimi spoločne porozprávať čo sa ako stalo, kto čo urobil a ako mu tým ublížil. Odsúdiť zlý čin a pochváliť dobrý. Každý chce byť viac chválený ako hanený, len v tejto krajine nie je pochvala zvykom čo je podľa mňa na škodu celému národu. V tomto štáte sa problémy neriešia, iba sa ututlávajú preto sa netreba čudovať, že agresivita rastie rýchlosťou svetla.A podľa mňa to bude len horšie aj vďaka kríze.Ale je to iba môj názor. Nemusíte súhlasiť.

Blahoželám dcére prajem pevné nervy a synovi dobrého šéfa.

Mňa dnes riadne rozčuľuje naša internetová sieť, ktorá je natoľko prreťažená, že môžem dávať len súhlasy, prípadne niečo napísať ako teraz. Neotvorím žiaden súbor, ani obrázok nepripojím. Ale veľmi ma potešili dnes ľudia na Porade, keď som zadala tému a ešte som nestihla ani odísť z nej a už som mala odpovede na svoj problém.

Swatá pravda

Ani neviem... či ma potešilo... či rozčúlilo... ...Toto bolo súčasťou jednej poštovej zásielky určenej do rúk konateľa... Firma nemá žiadnych zamestnancov, preto zákony (BOZP a podobné) naozaj nemám ani "prečítané"... Otázky sú šmrncovne sformulované (aby šlápli riadne do svedomia ja viem...) Mne sa však zrazili všetky myšlienky v hlave pri premietnutí do praxe... ...napr. zamestnávateľ je povinný preukázateľným spôsobom dokladovať vykonávanie skúšok (to zvládam pochopiť) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu... Ako?... s týmto "narábate"?

Mám skúsenosti, že zamestnávateľ poveril priameho nadriadeného a niektorého zamestnanca, aby vykonali dychovú skúšku zamestnancov. Kontroly boli námatkové, alebo úplne všetci zamestnanci, niekoľkokrát do roka.Potom spísali zápis : Firma, Zápis o vykonaní kontroly požitia alkoholu, Kontrolovaný zamestnanec, Výsledok dychovej skúšky =X,XX promile, Záver: Nepožitie/Požitie, Dychovú skúšku vykonali : Meno, Meno, Dátum, Mesto.
Poverenie : buď Nariadenie konateľa o vykonaní dychovej skúšky, Kontrolu vykonajú osoby. Alebo v Pracovnom poriadku je zadané, kto vykonáva skúšky, a kto kontroluje kontrolujúceho.
A v prípade zistenia alkoholu - Upozornenie na dodržiavanie prac.disciplíny a menej závažné porušenie ZP, Alebo Závažné porušenie....