Včera sa po 3.mesiacoch vrátila kamarátka z CR,zavolala mi,že ako sa mám,a že už je doma,a či si nepôjdeme k večeru sadnúť do miestnej "krčmy",poklebetit (ako ináč),pokecať čo nové a tak... Dohodli sme sa na 18:00,aj sme sa stretli.Teda vlastne sadnúť pred krčmu do tzv."ceľatníka",lebo dnu sa dlho vydržať nedá... Keď som šla objednať,stála vedľa mňa dcérka,a v ruke držala malú športovú plastovú fľašu s vodou,s ktorou vážne chodí všade! Aj keď sa ideme prejsť,fľaša v vodou MUSÍ BYŤ!!! No ale keď to zbadal "čašník" že dieťa má v ruke niečo,čo nebolo kúpené tam...myslela som,že k infarktu mi veľa nechýba! Poznám ho vyše 7.rokov,viem že má zvláštny zmysel pre humor,a vatšinou ked má blbé poznámky,ho dokážem "zrušiť" ako žiadosť na byt jedinou vetou,ale včera...spustil na mňa,pred "krčmou" plnou cudzích ľudí,taký rev,akoby ma práve usvedčili zo 100.násobnej vraždy... nebola som schopná mu nič povedať,môj mozog pracoval na minime...ešte menej... Len som dvihla obočie,s vypúlenými očami na neho pozerala,a zmohla sa na: "Marek Ty si kret...!" S takou dobrou náladou som tam šla... Náš zákazník-náš pán...dávno neplatí