Včera večer prechádzajúc obyvačkou, kde deti s manželkou sledovali film o Apolle 11 - prvé pristátie človeka na mesiaci - som sa na chvíľu zastavil a sledoval výstup astronautov na povrch Mesiaca.
Naskytol sa mi pohľad z Mesiaca, na horizonte ktorého sa objavila naša Zem, strašne vzdialená , malá modrá planéta, na ktorej sa pre nezainteresovaného dá len ťažko tušiť život.
Tak strašne vzdialená, zraniteľná a stratená v obrovskej nekonečnosti vesmíru...
Bolo fantastické pozrieť sa na našu Zem očami Neila Armstronga ...
Neviem či moje pocity boli umocnené pohodou letného prázdninového večera v našej malej obývačke - bolo to tak neskutočne silné - nemám slov, ktorými by som opísal to čo som cítil ........
Ráno, pri ceste do práce som si "pehral" v hlave tých pár minút ... spomalil krok, .... pokecal na schodišti s tou najprotivnejšou susedou, akú kto kedy mal, ... zakýval šoférovi, čo ma skoro zrazil na prechode, ... a usmieval sa na všetkých okoloidúcich ako slniečko
![Smile](https://www.porada.sk/images/smilies/smile.gif)
, ... dokonca aj na šéfa, ktorý na mňa zazrel, lebo som prišiel do práce neskoro ...
..... ešte jednu kávu prosím .....