len pozor, aby niekto nenakúkal cez plece...

Máš pravdu, že človek ktorý nad všetkým zalamuje rukami, bedáka a narieka a každému svoj nafuknutý problém vešia na nos, dokáže aj pri úprave prac. doby aj pri prepúšťani ostať na svojom mieste, lebo on má problémy. Ten kto to nevie, tak si každý povie že jemu to prekážať veľmi nebude, však nemá žiadne problémy. Nech ti optimizmus vydrží čo najdlšie a kým sa viete s manželom navzájom podržať, deti sú zdravé ste bohatší ako ten čo má prácu a z každej strany stres a nedôvera. Držím palce, aby si čo najskôr vyriešila problém ktorý maš.

Andrea, hovorím z vlastnej skúsenosti: toto je výzva k novým začiatkom.
Mne sa niečo podobné stalo pred cca 5-6 rokmi. To dna na den som prisla o tretinu svojich príjmov a o pár dní na to o dalsiu tretinu.
Ale mozem povedat, ze ma to posunulo niekam inam, dalej. A absolutne nelutujem.

Skor by som povedala, ze sa musíš naladiť a pozitívne očakávania.

Tak toto aj mňa vytáča. Ako môže jedna zmluvná strana len tak meniť podmienky zmluvy a prihadzovať si poplatky. No len by som to skúsil ja, klient by ma popohnal kade ľahšie.
Podľa mňa je to porušenie zmluvných podmienok, ak chcem zmeniť poplatky, musia s tým súhlasiť obe strany alebo končíme, mám pravdu?
Alebo som naivný? No asi s bankami sa nikomu nechce veľmi naťahovať, totiž všetky sú ako cez kopirák.
Mňa vytočili nehorázne poplatky za výber hotovosti v Kanade a platba kartou. Skoro ma rozhodilo. To hraničí s úžerou. Rozmýšlam o zmene banky

Keby som len vedela co sa mi snazi osud naznacit... postavte zaklady a potom rozsirujte podnikanie alebo kaslite na zaklady a usetrene peniaze vrazte do rozsirenia podnikania... bohuzial je tu viac ale... no a deticky kvoli tomuto zas odsunieme a to som chcela uz buduci rok otehotniet...

a tiez tych mojich napadov je viac nez dost 4-5 roznych cinnosti... takze treba aj vybrat to najlepsie... manzel to ma jasne ako automechanik, len problem je v tom, ze dielnu ma naplanovanu v nasom planovanom dome, lebo o tu svoju povodnu dielnu prisiel pred cca 3 tyzdnami (ine zaujmy vlastnika nehnutelnosti dostali prednost...)

staci mi vyrozpravat sa z toho a prejde ma to... mam cas na rozmyslenie cca do konca mesiaca... mala by sa vyriesit aj jedna ta zalezitost a potom mile rada odidem a zacnem sa naplno venovat praci, kt. ma bude bavit... snad to vynesie aspon na tu hypoteku na dom... nic viac nam netreba...

este raz dakujem kocky za povzbudive slova

Andrejka, mňa po materskej dovolenke čakal šok a zamestnávateľ mi povedal, že bol so mnou veľmi spokojný, že som šikovná, ale som preňho drahá a radšej zamestná mladú babu s maturitou, ktorej stačí menej. Bolo mi to ľúto, lebo som tú prácu mala rada, ale dal mi odstupné, za týždeň a pol som si založila s.r.o.našla nových klientov a dnes som bývalému šéfovi vďačná, že ma takto posunul ďalej. Sama by som sa k tomu asi neodhodlala. Teraz by som už nemenila. A podľa Tvojich príspevkov vidieť, že si šikovná, takže sa o Teba vôbec nebojím a viem, že to zvládneš. Držím palce.

Včera som chcela vyhodiť katalógy, ktoré zvyknem dostávať. Odkladám ich na rádio a keď ich je tam viac, tak to presuniem do koša. Ale včera som sa rozhodla, že ich aj otvorím, prelistujem a zlikvidujem. A ako otváram jeden katalóg, z igelitového obalu odletí obálka. Otvorím a v nej šek na úhradu z mája 2009 Skoro som skolabovala. Ja sa totiž na to vôbec nepamätám, že by som tam bola tú obálku dala. Asi som ju prilepenú rovno vybrala zo schránky a odložila s katalógom. Chcela som to ísť hneď uhradiť cez internet, ale nedalo sa - pýtalo spätný účet. To teda neviem čo je, tak som to poslala poštovou poukážkou dnes ráno. Ale hneď včera som poslala sms, čo sa vlastne stalo a dnes som sa bola osobne ospravedlniť. Trapas nad trapasy. To sa mi nikdy nestalo, ale odteraz budem poštu zo schránky lepšie pozerať

ja mávam poštu "zabalenú" do letákov, takže ich radšej otvorím, prv, než ich zahodím. Tiež sa nám prihodilo, že som obálku našla, až keď som pripravovala papiere synovi do zberu.

Včera ma nahneval jeden farár. Ideme s drahým za krstných rodičov a jemu vadí, že nie sme svoji, že žijeme v hriechu. Krstní rodičia sú podľa neho dôležitejší ako rodičia. Veď žijeme usporiadaným životom a možno lepšie ako ktorékoľvek manželstvo.

Bratranec má krstných rodičov a v čase jeho krstu tiež neboli zosobášení a farárovi to vôbec nevadilo.

Ja už neviem.....

Zuzka, prečítaj si svoj podpis, aplikuj na farára a budeš spokojnejšia...

To som nevedela, že krstní rodičia musia byť manželia. V máji som bola na krste netere a jej krstní rodičia sú z rôznych rodín. Jeden z matkinej a druhý z otcovej strany.

Krstní rodičia nemusia byť manželmi. Skôr farárovi vadilo to žitie nadivoko.

Moja dcéra tiež nie je vydatá, žije s priateľom. A tiež im u nás v meste nechcel farár pokrstiť malého. Stále chcel po nich, aby sa zosobášili. Dokonca jej tvrdil, že mňa (ako rozvedenú) Boh nepozná. Môjho bývalého manžela, za to, že sa druhýkrát oženil, Boh má rád. Nepáči sa mi postoj niektorých farárov! V druhom meste im malého bez akýchkoľvek rečí pokrstili. Farár sa vyjadril, že taká je doba, a nie je vlastne podstatné, či sú manželia, podstatné je, že chcú syna vychovávať v kresťanskej viere a že žijú v radosti a láske.

Presne toto si myslím, určite by sme neboli lepší krstní rodičia, len preto, že by sme boli manželia. Veď to je naša vec, pre aký dôvod žijeme tak ako žijeme. A nikto ma nemôže nútiť do vecí, ktoré ja sama nechcem.

toto sú presne veci (a myslím, že som to tu už kdesi písala), pre ktoré odmietam chodiť do kostola, tváriť sa ako svätá papuča a mimo kostola robiť zle, kde sa dá. Viera v boha je jedna vec, druhá je cirkev. Pre mňa sú tieto dve veci absolútne rozdielne, nič ich nespája a každú jednu, každučkú by som zrušila ako absolútne neopodstatnenú a zbytočnú inštitúciu, ktorá len žerie ohromné množstvo peňazí (určite by sa dali rozumnejšie využiť napr. pri pomoci chudobným, starým, a pod. namiesto neustáleho stavania kostolov, biskupstiev, fár a čojaviemčohoešte, farári by tiež radšej mohli priložiť ruku k dielu a nie drístať do vetra niekedy fakt také veci, od ktorých by krava zdochla - aj keď nehovorím, že úplne vždy). Vedela by som si predstaviť spoločnosť, ktorá akceptuje ľudí, ktorí veria v boha, Alaha, Budhu, Jehovu a ja neviem akých všelijakých bohov bez toho, aby museli ísť v nedeľu do kostola či iného svätostánku, aby museli dodržiavať nezmyselné pôsty a podobné záležitosti - ľudí, ktorým by bolo vlastné nezabíjať, nekradnúť, nerobiť zle druhým a žili by si vedľa seba šťastne, príjemne, prípadne by o svojej viere podebatovali pri šálke kávy či pri pive a s príjemným pocitom by večer išli spať do vedľajšieho domu, lebo by ste sa nebáli mať suseda iného vierovyznania...
ano, utópia je krásna, no dokiaľ to takto nebude, cirkev bojkotujem...

Marianka, hovoríš mi z duše. Mám pocit, že veľa dnešných farárov vie len poučovať, čo sa má a čo sa nemá a pritom niektorí to sami nedodržujú (poznám katolíckeho farára, čo má deti). Keď som si dnes čítala nejaké veci ohľadom spovede, natrafila som na 10 Božích prikázaní a dočítala som sa veru všelijaké veci. Keby som to mala brať doslovne, tak žijem v jednom obrovskom hriechu...Pritom žijeme usporiadaným životom, vážime si jeden druhého, zdieľame spoločnú domácnosť, spoločné starosti, choroby, radosti a samozrejme účty. A len preto, že nemám sviatosť manželskú, tak som pre neho menejcenná?

problém s cirkvou je ten, že uviazla v dogme spred 2 tisícročí... poslední pápeži sa síce snažia upraviť nejaké tézy na dnešnú dobu - výskum a vedci už tiež dokázali svoje - no ak sa nevzdajú dvetisícročných náhľadov na svet, fungovanie spoločnosti a rodiny, budú vždy vznikať takéto situácie. Cirkev by mala naozaj pouvažovať nad tým, že žijeme absolútne rozdielne, ako sa žilo pred storočiami, lenže -ako som písala - sú spútaní dogmou, ktorá ich nepustí. Ja verím, že ich v dnešnej dobe omína ako zrazený kabát, no kým nebudú flexibilnejší, budú strácať potenciálne ovečky... Lebo povedzme si na rovinu - keby Ti farár nerobil prieky, nerozmýšľala by si nad týmito vecami a pokladala by si sa za dobrú katolíčku (alebo x Tebe podobných ľudí), lebo nekradneš, nevraždíš, snažíš sa o pekný život, poctivo pracovať atď... Žiaľ, pre cirkev toto nie sú hodnoty, ktoré u ľudí hľadajú (aj keď o tom rozprávajú) - im stačí človek, ktorý bude každú nedeľu (prípadne aj častejšie) chodiť do kostola, hádzať do zvončeka nejaké drobné (babka k babce...) a keď zavraždil, dáme mu rozhrešenie (vrchol drzosti pokladám v tomto prípade spovedné tajomstvo! koľko vrážd mohlo byť objasnených, taký vrah povie farárovi - zabil som, on mu povie, synu, kajaj sa, pomodli sa 50 očenášov a pán Ti odpustí! - no úplne super!)

Do kostola chodia pravidelne a len čo odtiaľ vyjdú, tak ohovárajú... Neznášam takých pokrytcov. A to že páni farári povedia, že minum je toľko a toľko, ale strop nie je ohraničený... No kto mne za moju prácu ešte prispieva do zvončeka? Nikto, ja si musím vedieť pomôcť sama. Ale to je na dlho, takéto debaty. Proste máme na to svoj názor a ak ho nechcú akceptovať, ich vec, ale mňa nikto nebude urážať len pre to, že nežijem podľa jeho predstáv.

Marianna aj Zuzana v mnohých veciach s vami súhlasím, aj keď nie vo všetkom. 21 rokov som žila podľakresťanských zákonov v hriechu, pretože sme nemali cirkevný sobáš. Do kostola som išla na veľké sviatky, na spoveď vôbec... Prišlo obdobie, keď mi to začalo chýbať a tak som začala chodiť do kostola síce len v nedeľu ale predsa. Po nejakom čase som chcela už ísť aj na spoveď, ale čo zo spovede. keď nemôžem na prijímanie a tak som manželovi naznačila, že by sme mohli mať sobáš v kostole a deti dať pokrstiť. Bol proti, ale znova po nejakom čase pristúpil na to ale s tým, že na žiadne nauky chodiť nebude.V troch farnostiach ma odbili s tým, že ak nie je ochotný sa podriadiť, tak sobáš nebude(boli to väčšie farnosti). Napokon ssme zašli do môjho rodiska a tam to problém nebol. Stačilo jedno sedenie deň pred sobášom a spoveď a v jeden deň nás zosobášil aj dospelých synov pokrstil. Čo sa týka krstu o ktorom tu píšete. Treba si uvedomiť, že farár je chlap a chlapom netreba vešiať všetko na nos Veď je celkom bežné, že krstný rodičia sú z rôznych rodín, čiže nemusia byť manželia, práve tak ako dieťa nemusí mať oboch krstných rodičov. Ja ako slobodná som bola krstná 4 deťom s tým, že ak sa vvydám, moj manžel bude tým druhým. Je veľký rozdiel medzi farármi rôznych cirkvi. Ja môžem porovnať rímsko-katolickú s grecko-katolickou. Veľmi zjednodušene prvý sa stará len sám o seba ao skutočnom živote vie len z kníh a druhý má rodinu a teda vie čo život skutočne obnáša a má ľudskejší prístup k veriacim. Čo sa týka toho, že ssú farári ktorí majú deti.Rozdiel medzi nimi je v tom, že grreckokatolícky farár má plienky na svojom dvore a rímskokatolický kde kade po pôjde.

Naučila som sa nevšímať si ľudí, ktorí žijú len pre cudzie oči. Snažím sa byť umiernenou a tak si nevšímam ani kto, kedy, kde,s kým a ani sa nezvyknem do takýchto debát zapájať. V robote keď prídem s nejakou "novinou", tak som obyčajne posledná ktorá sa to dozvie. Vtedy sa smejú, že už to vie každy, ak sa to dostalo až ku mne.

Konečne vidím, že nie som sama vo svojom postoji k Bohu a náboženstvu. Som rozvedená 29 rokov, ale bola som sobášená v kostole. Mala som nejaké vzťahy, podľa mojej mamy som žila v hriechu a nepáčilo sa jej to. Stále mi dávala najavo, že nežijem kresťansky.
Teraz, keď som bola dlhšie chorá a nemohla som chodiť, tak jej odrazu prišlo vhod, že mám priateľa. Vďaka nemu sa nemusela starať, kto mi nakúpi, zájde so mnou na kontrolu a tak.
Ja len toľko. Týmto ďakujem priateľovi, s ktorého pomocou som sa vrátila do normálneho života, a ktorý tiež nechodí do kostola, ale žije tak, ako mu srdce, cit a rozum káže.