Musím sa vám posťažovať, lebo ma asi roztrhne od jedu.
Kamarátka má postihnutého syna DMO, dali si žiadosť na vozík taký lepší, lebo chlapec neudrží ani chrbátik rovno, samozrejeme baby na sociálke robili všetko pre to aby vozík nedostali. Zháňala všetky možné aj nemožné potrvdenia, samozrejme po troškách lebo vždy bolo treba niečo doložiť. Zaklincovali to tým, že chlapec má 60% postihnutie a že na vozík nemá nárok. Nedávno žiadala o osbonú asistenciu, keďže malý je už ťažký sama si s ním neporadí, potrebuje pomoc a okrem toho si myslím, že aj ona by mala mať nárok na oddych. Saozrejme zasa, tie isté preháňačky, ešte toto, tamto ......... Hrozné dačo a napokon po potvrdení od lekára, chlapcovi stanovili 90% postih. pritom mentálne sa nezhoršil len fyzicky. Samozrejme to bol dôvod na to aby mu osobnú asistenciu nepriznali. Kamoška je už zúfalá, oberá ju to o sily a energiu, ktorú by mohla venovať malému. Najhoršie je že chlapec to vidí a chápe ( nie je celkom mimo ).
nechápem, ľudia, ktorí sú platení z našich daní a majú nám pomáhať, robia všetko preto aby vám spôsobili čo najviac problémov a ešte sa aj škodoradostne usmievajú. Vraj má dať chlapca do ústavu. chápete to? Ten ústav asi vyjde štát lacnejšie. Ale myslím, že je to o neskutočnej závisti a nekompetentnosti tých ľudí.
Normálne uvažuje, že to dá do televízie, lebo je to naozaj kocúrkovo a ona už nemá síl bojovať.
Uff odniesla si to moja klávesnica, ktorá za nič nemôže, ale keby som mala tú babu po ruke tak si to asi odnesie ona. Najhoršie je, že jej nemôžem pomôcť len psychickou podporou a možno dákymi radami, lebo býva 200km odo mňa.