Tieto "príhody" dobre poznám! Otec mal 3x trepanovanú lebku , jednu mozgovú porážku a jeden infarkt. Nuž viem, že nebyť jeho "úžasnej " doktorky, ktorá povedala: Pán V. ale vy ste mladý človek, hádam by ste len nechceli ísť na invalidný, veď vám skoro nič nie je! Tú porážku nemusel- nevravím, že by nedostal, ale možno by nedostal, určite ho nemali tak skoro uschopniť, nič iné sa tak nedalo čakať ! Po troch trepanáciách- pri prvej ho nechali, keď už výron na mozgu mal 6x8cm - nerozprával, len tupo hľadel, nehýbal sa- v hodine H ho prevážali na neurochirurgiu- do týždňa zas a potom o 2 týždne po 3x. Po pol roku PN v nemocnici bol "mladý" v 55r. a poslali ho do práce- na smeny vysokoprúdar. Zvýšil sa mu očný tlak, neustále len spal, pred nočnou, po nočnej, nevládal , ale pani múdra povedala, že je to len dočasné a že ho to prejde- stratil vraj návyky!!!! a neprešiel pol rok a bác, otec dostal mozgovú porážku!
K takýmto veciam niet čo dodať, je to už viac ako 10 rokov , ale pani doktorke neviem dodnes prísť na meno! Keby bol možno lepšie chápavý a naplnil jej odstávajúce vrecko alebo rómskej národnosti ( každý druhý je ZŤP.....)......
Zdravotníctvo..... no hrôza, radšej nič nepotrebovať!

Včera som sa stala štvornásobnou babkou ku trom vnukom pribudla naša princezná Eliška

Gratulujem a prajem princezničke veľa zdravia, lásky a šťastia.

Srdečne gratulujem a prajem princezničke, rodičom i babičke veľa krásnych spoločných chvíľ...

Gratulujem!

PS: Som si najprv myslela, že sa narodili štvoričky.

No to by bolo hádam veľa na jeden krát stačia im dve deti 5 ročný syn a teraz malá princezná, nevesta je totiž na invalidnom vozíku tak pre otecka by boli štyri odrazu asi veľa

Len nedávno som prišla do práce, lebo celé poobedie sme s nevestou a dvojičkami behali po doktoroch. Jeden z chlapcov dvojičiek od pondelka rána neotvoril očká a ani dnes ráno, tak sme išli najprv na Polikliniku na kontrolu, no odtiaľ nás poslali do nemocnice na hospitalizáciu. Našťastie vracali sme sa všetci domov, aspoň nateraz. Čo však chcem vyzdvihnúť je prístup všetkých zdravotných pracovníkov, ktorí keď videli zúfalú matku s dieťaťom na rukách a ďalšiu ženu s jej druhým dieťaťom, tak nás vybavovali takmer hneď. Som im povďačná ale aj ľuďom, ktorí boli v čakárňach a my sme ich predbiehali, no nik nešomral. Vďaka.

Takýto prístup sa mi páči prajem skoré uzdravenie a veľa radosti s dvojičkami

Ďakujem, je krásne keď má človek k človeku blízko.
Nedávno som čítala úvahu, prečo ľudia po sebe kričia. Vraj sa im vzďaľujú srdcia. Ľudia, ktorí sa majú radi hovoria ticho, lebo srdcia majú blízko a "dopovedia" nevyslovené.

Včera som absolvovala kurz Červeného kríža, kvôli rozširovaniu vodičského preukazu. Boli tam so mnou 17-18 ročné "deti". Keď sme skončili praktickú časť tak som ostala zhrozená a prednášajúcemu som povedala, že v až sa mi raz stane dopravná nehoda tak nechcem, aby mi niekto z nich podával prvú pomoc. Radšej umriem v kľude. Je to kruté, ale včera som si uvedomila, že tie kurzy by mali byť častejšie, pretože ľudia to neovládajú a tie deti nechápu význam prvej pomoci. Je to smutné.

Prepáč kaco ja sa - možno by mi pomohli skôr zbaviť sa trápenia. Tak mne ich kľudne pošli.

A teraz vážne . Ja sama by som sa neodvážila pomáhať, asi iba stabilizovať, aby som nebodaj ešte neublížila.

Tvoj príspevok ma skutočne potešil, pretože ja sa chystám navštíviť v PK ušného lekára a poďakovať sa mu, pretože naše dvojíčky mi žalovali, že mamina plakala. Bola u ušného s malou a aj so sebou a mala so sebou aj druhé dvojča. Bol vraj k malej veľmi fajn. Nevesta sa posťažovala, že ju bolí hlava, má veľkú nádchu, tak ju poslal na rentgen. Vrátila sa ešte pol hodinu pred skončením ordinačných hodín a pán doktor jej povedal, že už končí, aby prišla zajtra a schmatol jej aj snímok. Nestačila ani zareagovať, že ráno ide so synom na výber nosnej mandle do Modry, takže sa rozplakala. Malí ked ho teraz spomínajú, hovoria ten lekár, čo maminu rozplakal. Telefonicky sa dozvedela za 2 dni, že má dutiny OK. Nemohol sa pozrieť na ten snímok hneď.?
No je to cit, matku v bolestiach s dvoma deťmi takto vyšetriť a to ešte boli ordinačné hodiny. Chystám sa u ňho zastaviť a "poďakovať"sa mu. A to som jej ho doporučila ja.

Nie je krik ako krik. Ja dosť kričím, ale som na jedno ucho hluchá.

no ! no ! mlyn16, Ty nás nestraš takými slovami.

Heli pošlem Ti navigačný systém, aby si dlho neblúdila, keď budeš hľadať Mordu.

Naša poraďácka rodina s rozrástla o môjho syna . Najprv sa mi smial, že vlastne nechodím ani na iné stránky, len sem, ale keď mne to stačí, tu nájdem všetko. Dnes sa zaregistroval aj on a je nadšený, vraj na žiadnej stránke mu tak rýchlo a ochotne neporadili. Ibaže mi nechcel povedať svoj nick, ale už som to zistila. Žeby som ho vzala na gulášstretko do Pezinka?

Jasne Jarka, ber ho, veď aj iné poraďáčky tu majú zaregistrované deti a už sú aj prihlásení.
PS: koľko má rokov tvoj syn?........ale som zvedavá, že?.......aj nick môžež prezradiť, aby sme vedeli, že patrí k tebe

Keď som onoho času pracovala v jednej štátnej ustanovizni a jeden týždeň do mesiaca som musela spávať s mobilom pri uchu volali sme to služobná pohotovoť a samozrejma sme to mali zaplatené tak navrhni šéfovi že do toho papiera čo na Teba chystá aby nezabudol aj na odmenu že budeš mať stále telefón na uchu.

Zlatko, vidíš ako sa mordujem. Prišla som od lekára.

Od takého šéfa ruky preč a to čím skôr, kým Ti Tvoj zničený organizmus nevypovie službu. Zažila som to sama na vlastnej koži. A po ukončenej PNS mi bolo po 12 rokoch poďakované v štýle: Boha Marta čo vlastne chcete, buď robíte, alebo maródujete. Nech Ti to slúži ako výstraha, že žiadny šéf nestojí zato, aby si si ničila svoje zdravie.l