môj syn je tiež ulievák ako vyšitý. keď však nastali také problémy, neriešila som to krikom / to len keď bol ozaj veľký "prúser"/, skôr som si sadla a povedala mu slová od srdca. neviem ,koľko má ten tvoj rokov,ale oni sa len tvária ,že sú hrdinovia a že majú hrošiu kožu, ale určite ho to mrzelo viac ,ako keby som kričala.zistila som to podľa toho,že sa snažil tú známku opraviť. takže skús odznova - a dohovorom.možno to viac zaberie.
a ocko je i u nás na také veci- ja nič, ja muzikant. to je asi v chlapoch, že nepríjemné veci nech riešia nežné polovičky./teraz som zvedavá,koľko sa ich ozve!/

SOI aby kontrolovala poštu? neblázni Kto by si chcel robiť problémy veď nakoniec by to dopadlo tak že by na SOIku tiež poslali niejakú kontrolu najlepšie "daňovú" aby peniažky ostali v "rodine"...
Smejem sa ale vskutočnosti to je do keď poslanci už druhý krát zmietli zo stola zákon o tom aby sa kolky mohli predávať inde ako na pošte. A v mnohých prípadoch je Slovenská pošta, a. s. "výhradným" dodávateľom služieb....

To ako by si písala o mojom chlapcovi.
A toto o nás s manželom.
Mňa tiež mrzí prístup syna ku škole a povinnostiam. Maximálne ma rozčúlilo jeho koncoročné vysvedčenie, zatrhla som mu v zlosti počítač, ten je len za jednotku. Nebolo to asi veľmi profesionálne rozhodnutie, ale tento školský rok jeho známky vyzerajú podstatne lepšie. Zatiaľ. Ani ma neštvú známky (aj to), ale hlavne lajdáckosť a potom tie smiešne výhovorky. A čo sa týka "zabudnutých" žiackych knižiek, s tým mám tiež skúsenosti, u nás som to vyriešila tak, že má možnosť doniesť druhý deň, ak nie, na tretí deň idem spolu s ním pre žiacku do školy. A tú hanbu by neprežil, tento rok ju ešte "nezabudol".
Nuž čo, ostáva nám len dúfať, že tie deti raz dostanú rozum. Ako my.

Dostanú, mám to overené na vlastnom ....teraz má prváka, a to je prístup ...

Môj synátor je od piatku poriadne ukašľaný, tak som ho chcela nechať v pondelok doma, nech to vyleží. No nechcel ani počuť, že on ide do školy, lebo píšu písomku. To sa opakovalo aj v útorok a dnes mali len 2 hodiny a tiež nechcel zostať doma. No videli ste už také dieťa??? A pritom sa neučí bohvieako dobre

Práve pre toto som dokázala synovi, ked bol malý a túžil po psíkovi vysvetliť, že by psík a aj on trpel celý deň pokiaľ by sme neprišli, našťastie si dal povedať a darí sa nám to aj s vnučkou. Ked dostavajú rodinný domček, tam iste bude aj psík, aj mačička a budú mať viac voľnosti, ako čakať v byte.
Ked pozerám dobré ráno s Markízou a veľká milovkyňa zvierat Janka Hospodárová tam má toho svojho psíka, už som aj chcela napísať, že podľa mňa je to týranie zvieratka, ked tam pobehuje medzi cudzími ľudmi a stále ho osvecujú svetlá a kamery a ešte aj otravuje návštevníkov. Môj názor je, že zvieratká do bytovky nepatria, pokiaľ nie je počas dňa nikto doma. Tvoj príspevok ma v tom iba utvrdzuje.

Takáto presne je moja dcéra. Pravý opak svojho brata.

psika mame cez 5 rokov a vzdy to tak bolo, ze nebol dlho sam... len behom dvoch mesiacov sa nam zivot obratil hore nohami, tak som musela hladat pevne pracovne miesto... a trpim tym aj ja... ten pohlad mam stale pred ocami a hned nato slzy na krajicku...

S odstupom rokov by si to úplne ináč riešila. Ja som nikdy taký problém ak sa to dá nazvať problémom nemala. Ale viem sa vžiť do Tvojej situácie, keď v rodine musia fungovať i ďalšie povinnosti, práca, domácnosť, deťúrence, manžel. Takže ak nastane takýto stav v rodine ako ho opisuješ a v Tvojej "pohode", tak sa to aj takto rieši. Skús, ak sa Ti to dá popasovať sa sama so sebou, nedaj sa takto vytočiť, nie je to dobré na zdravie aj Teba, aj pre dieťa. Vži sa do jeho dušičky, pripomeň si aj na svoje detstvo a spýtaj sa, aké si mala detské nápady a rozmýšľanie. Pre dieťa je to adekvátne správanie, veď predsa nemôže fungovať ako "švajčiarske hodinky". Keď si schoval žiacku knižku si myslel, že si takto pomôže, ale to bola iba na chvíľku. Ale tiež ho to muselo trápiť na duši, keď si zbadala na ňom, že niečo nie je v poriadku. Netrestaj ho tak, život ho vycvičí, tak si ho aspoň pritúlkaj, aj keď vyfasoval stoličky. Samozrejme, že povinnosti si musí plniť aj doma aj v škole, štvorky nech si opraví, buď naňho milá a trpezlivá a je po probléme, život ide ďalej. Môj názor.

Ja len doplním, že hafani žijúci v bytoch mávajú vo veľa prípadoch častejšie a pravidelnejšie venčenie a starostlivosť ako tí, čo sú chovaní vonku.

Aby som nebola úplne mimo témy: Potešilo ma, že som cez obed doma načerpala pozitívnu energiu od mojich chlpáčikov, ukludnila som si nervy, takže sa opäť môžem naplno venovať práci. A deň je zase o niečo krajší

PS: Moje dve čertice majú záhradu a venčiť sa chodím ja, ale haviny beriem, aby mi na prechádzke nebolo samej smutno

Toto sa už riešilo v inej téme. A okolie si to odnesie. Potom nie je miesto, kde venčiť detičky. Česť výnimkám. U nás na veľkom sídlisku je ich asi 6-7, ktorí berú ohľad aj na tie deťúrence.

PS: Prepáčte, ale mne sú deti bližšie ako zvieratká a snažím sa, aby hlavne ony mali priestor na vybláznenie sa.

Normálna situácia, z toho by som ja traumu nemala. Vždy som svojim synom hovorila, že moji budú vždy a vždy ich aj mám a budem mať rada aj keď zle urobia. Ale nie sú tak hlúpi aby nevedeli kedy robia zle a preto nech čakajú aj zaslúženú odmenu. Aby som ich cvičila na tom som predsa ja, až ich bude život cvičiť to už bude neskoro. Nebola som žiadna krkavčia mama, svoje detičky som si mojkala, ale keď si zasúžili "pomojkala" som ich tiež. A ani puberta ich neospravedlnila, to sa u nás "nenosilo". Ani neviem či ju mali

Ďakujem vám všetkým za podporu, zvládla som to len s jednou tabletkou od bolesti! Cesta domov autobusom sa už nekonala. Poctivo som cvičila a po rehabilitácii musel prísť manžel pre mňa autom. Ale i tak som rada, prešla som kus cesty a na začiatok to nebolo zlé!!! Na Silvestra si určite už zatancujem

šikovné dievča-len tak ďalej...

takýto psíkovia(malé rasy) sú prisposobené na chov v bytoch a panelákoch a myslím,že im to nevadí-lebo ani geneticky niesú prisposobený na stály život vonku( neznášajú velke teploty alebo naopak mráz, vietor a pod.) a keď sa človek o nich stará tak je všetko OK, ale irituje ma keď vidím ako niekto v byte chová pitbulov, buldogov, vlčiakov a podobné rasy-to je jednoznačné týranie zvierat...

no robím čo môžem! Nebolo to ľahké, skoro som tam dušu vypustila!

chceš na silvestra tancovať? Tak trénuj...

Toto mi pripomína situáciu spred 9-tich rokov, manžel sa vrátil domov z pánskej jazdy a zrejme dosť prebral, pretože nohy ho niesli len len a jazyk ten ho neposlúchal vôbec. Na tú noc nezabudnem deti mali vtedy 11 a 12 rokov, najmenší mal len 4 mesiace, všetci sme spali v jednej detskej izbičke a náš ocinko bol aj s lavórom vypelešený na celej manželskej posteli, celú noc sprevádzali jeho hlučné bolestivé zvuky. Spať sa veľmi nedalo, rozhodla som sa preto uvariť mu dobrý vývar na jeho žalúdok, pobalila som všetky tri deti a urobili sme si celodenný výlet, aby mal tatko čas na rekonvalescenciu. Samozrejme nešli sme k rodičom, tým by sme museli vysvetliť, kde sme nechali tatinka. Neviem ako, ale svokrovci sa o manželovom prehrešku dozvedeli a počas našej neprítomnosti ho navštívili a urobili mu asi 3 - hodinovú prednášku o správaní sa, o alkohole ( zaujímavé je na tom, že manžel inak nepije), o manželstve a rodičovdtve. Keď sme sa vrátili domov manžel povedal, že keby mu otec alebo mama dali facku, bolo by to príjemnejšie ako to dlhé kázanie. Hlava ho bolela ešte viac

Dnes som sa vytočila tak sa vás chcem spýtať ekonómovia, ked raz poviem klientovi, ze kedy si má platit preddavky na daň, tak by si to mohol pamatať ze? A ked nema peniaze a v auguste som mu hovorila ench donesie doklady, aby som urobila vykazy a napisala ziadost o odpustenie a on pride v oktobri, tak čo akoze mam ja?? A teraz sa rozčuluje, ze DU mu to neuznal po termine, čo mne bolo jasne. Ze by si aj sam napisal keby vedel ze to nenapisem haha teraz je mudry. jooj tak ma vytočil. ked im človek zavola nech donesu doklady ta maju v paži ale ked je problem tak vedia otravovat x.-krat denne

...v šálku čaj šípkovýýýýýýý..

..mi krásne nôti Aleško Ulm a ja sa idem chváliť, že mám novú kamošku...stretla som sa s mojou dávnou kamkou kukuričkou a s novou kamoškou wagner..a dobre som urobila, lebo obidve sú milé a som rada, že ich mám..

..a když dvakrát zamýchám...zeptá se mně jestli pospícháááám...