Nečuduj sa slečinke, že netuší o čom točíš ... stačí pozrieť školopovinným deťom do zošitov ,čo sa učia na hodinách slovenskej lieratúry.Napr. Peter Nagy - piesne s protidrogovou tématikou, detské piesne - syn bol skúšaný z textov jeho piesní ako z básne .

Korduľa, aspoň že nám doma zostali tieto knihy po nás. Môžu si prečítať tie. Ale verím ti, že ťa to rozladilo.
Teraz mi to pripomenulo moju obľúbenú Annu zo zeleného domu. Tiež to dcéra čítala niekoľko krát.

Dovolte aj ja čumím

tak to cumim aj ja, v tomto momente mi chodia vselijake pesnicky od Nagyho po rozume, ale protidrogovo zamerana veru ziadna. to je strasna bieda, tieto nase skolske osnovy.....inac anna zo zeleneho domu a pokracovanie boli fajn, veru aj ja ich este mam

Mňa jedna napadla a dúfam, že si to nepletiem s iným "super spevákom"
Z albumu Peter Nagy a deti: spievali tie detská v klipe v hip-hopovom oblečení: "Len nikdy nezober drogu ..." tak asi toto je v najnovších učebnicových osnovách ...
Aj tak si tu čumím ďalej

Korduľa v obchodnom dome Dunaj.sk ich majú teda aspoň väčšinu. Ja som ich videla aj u nás v antikvariáte. Teda čo by som ja za to dala keby moje decká knižky čítali.

Simonka, dnešné deti sú "hrdé" na to že nečítajú a mne tiež zostáva rozum stáť, a dúfam, že sa mi podarí ku knihám priviesť aspoň moju kukučku

dakujem dakujem, prave studujem ich stranku

ked zacali decka chodit do skoly a vedeli ako tak citat, dohodli sme sa, ze ak tv/den = 1.5 hod (aj to si ale musia vybrat vhodny program), PC/den =1.5 hod ale len v tom pripade ak budu 1.5 hodinny denne citat, a odvtedy si tak na to zvykli, ze niekedy si len citaju a pocitac, alebo telka sa ani nezapne.
funguje to tak uz dlho,dcera je 9-ka a syn 7-mak

dobrá dohoda , U môjho staršieho je už neskoro začínať, ale u malej skoroškoláčky to budúci rok veru skúsim, ale predpokladám, že to asi nebude potrebné, zatiaľ sa jej knižky páčia

Ani nasej vnucke sa velmi citat nechcelo, ale vdaka Bohu, zacali vychadzat knizky o Harry Potterovi a to ju zaujalo. Dnes cita vela, tak ako aj ja a jej mama, comu som velmi rada.

Dúfam, že som nezaradila zle, ale toto ma dnes prekvapilo, i keď viem, že naša slovenčina je ťažký jazyk.

SI PREDSTAVTE!
Slovenčina je najťažší jazyk na svete Tak preto chcú, aby sme radšej hovorili po anglicky, naša milá slovenčina je im priťažká

Toto mi prišlo mailom:

> 10 NAJŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
> 27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta.
> Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich
> najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj
> jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a
> gramatika jazyka.
>
> Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov
ktorými
> sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými
> jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky
a
> vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdem k tým desiatim
> jazykom
> spomeniem desať najľahších jazykov na svete.
>
> 10. mongolčina
> 09. armejština
> 08. gréčtina
> 07. nórština
> 06. taliančina
> 05. rumunčina
> 04. chorvátčina
> 03. bulharčina
> 02. angličtina
> 01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom
> svete je španielčina.
>
> Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
> 10. nemčina
> 09. francúzština
> 08. čínština
> 07. japončina
> 06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
> 05. perzština
> 04. arabčina
> 03. fínština
> 02. maďarčina
> 01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.
>

A to pre jej gramatickú štruktúru a "mobilitu slov a slovných spojení"
ako
> jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov.
>
> (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív),
> ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé " i, y " , skloňovanie
> prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú
> takmer všetky slová.:
>
> Špecifiku tvoria slovesá.:
> V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.
>
> Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
>
> * osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla,
tretia
> osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného
> čísla, tretia osoba množného čísla)
> * číslo (jednotné číslo, množné číslo)
> * čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
> * spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
> * slovesný rod (činný rod, trpný rod)
> * slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
> * slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo
> zámena)
> * intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo
> paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
> * trieda
> * (slovesný) vzor
>
> ROZDELENIE SLOVIES
>
> plnovýznamové
> 1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
> a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
> b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
> 2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
>
> pomocné
> -nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným,
> plnovýznamovým slovom
> 1. modálne (spôsobové)
> - vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
> chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
> 2. fázové
> - vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
> začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
> 3. limitné
> - vyjadrujú blízky začiatok deja
> ísť, mať
> 4. sponové
> - fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s
> plnovýznamovými slovnými druhmi
> byť, stať sa
> Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:
> Mužský, ženský a stredný
>
> A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a
> spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte.
> Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského jazyka. Jej
> gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa
> prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to
> nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.
Kompletnú
> gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju
> študujú a pripravujú tímy vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla
a
> povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná na to, aby
> ju
> bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465
gramatických
> výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského
> pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými
> pravidlami gramatiky, ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka
> náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.
>
> Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy
vôbec
> vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak
> komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou
> prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve
> maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku,
> len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
>
>
> S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
>
> Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
> slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

Aj keď v kníhkupectve je pre deti zatiaľ na výber dosť kvalitných kníh, ale ak natrafím v antikvariáte na niečo dobré čo sa mi za mlada páčilo tak kupujem.Minule som kúpila pre syna Osmijankove rozprávky od K.Bendovej, od J.C.Hronského Budkáčik a Dubkáčik+Tri múdre kozliatka a priznávam aj ja som sa bavila pri čítaní veľmi dobre.Takisto som natrafila od R.Mórica na knihu Z poľovníckej kapsy, ale to budeme čítať keď budeme väčší.

Hronského Budkáčika a Dubkáčika som čítala u babičky. Našťastie som vtedy nevedela, že je zakázaný.... Ale asi aj tak by mi to nevadilo. Dodnes si pamätám tie nádherné obrázky.

prosim ta kde to kupujes, ja zhanam Hrdinsky zapisnik, ale nikde o nom ani paru, tak skusim v antikvariate

Ďalej pozri # 819

A tu je reakcia JÚ SAV:

Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk.
V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV niečo spoločné.
Ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka, nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná.
Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme to, ale o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to mohli nazvať totálnou haluzou.
Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dokonca dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne.
Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.
Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzština, nemčina a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia).
Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku –m (napr. oproti češtine, kde je –u, -i aj -m: vedu, píši, volám). Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém.
Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky.
Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.
Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete: V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci. Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to isté platí aj o turečtine.

Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu. Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my? Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.

Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, by mali skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršom úvode K. Horálka Úvod do studia slovanských jazyků a po novších Jazykoch sveta (Bratislava, Veda 2005) a Písmach sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i jazykov iných, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava, Academic Press 2005), elektronicky tu.

Ľudkovia ja som podedila knižnicu po babičke a mám duplom kooopec kníh....

Nezaložíme tu antikvariát?
- hoci darovaním, možno by sa našlo zopár vecí ktoré chcem zlikvidovať a niekto by sa potešil, že na ne natrafil.....

Sway, kuk sem http://www.porada.sk/t56382-pravidla...-pravidla.html .

Samozrejme. Ja som za.

aha fajn, idem tú rubriku pohľadať a ak budem mať čas hodím tam čo mám navyše, dík