Nemýliš sa, ja som sa ozvala preto, že naším tatíčkom aj mam:meeinkou je štát.

mňa zasa včera rozčúlilo to, že moje dve neterky (Erika a Veronika dvojičky -druháčky ZŠ) cestou zo školy prepadol pri vchode do bytovky - ako to povedať slušne a beztrestne - hmm aha už viem rómsky neplnoletý spoluobčan (odhad asi 6 ročný, mal aktovku na chrbte). Našťastie im nič neukradol (veľmi zatúžil po prezúvkach jednej z nich) a ani im neublížil...ale bol to pre ne šok...na druhej strane ma pobavil Erikin pozorovací talent, lebo si všimla, že poznávacím znamením mladého gangstra bolo citujem : "veľký zaschnutý sopeľ, ktorý sa mu tiahol od nosa až po ústa"

Ale mi nepovedz,že to bolo v Petržalke-to určite nie,asi niekde inde,nemám pravdu?

nie v MI...nikdy som žiadne dieťa nezbila a neudrela ale ak by sa mi nejakým zázrakom v tú chvíľu podarilo chytiť do rúk toho ehmm...tak neručím, že by bol prvé decko, z ktorého by som urobila trhací kalendár pri mojom temperamente...do konca života by si ma pamätal....a nehralo by rolu či je biely, čierny, červený alebo žltý ....neviem ako ostatní ale predpokladám, že nikto by sa nečinne neprizeral ako ubližujú jeho decku ...

Ja som mala s jedným cigáňom čo terorizoval môjho syna v škole výstup. Doplňali sme sa spolu s pani učiteľkou. Chalan bol ôsmak a moj syn tretiak. Revala som na toho úbožiaka, že by sa za to nemusela hanbiť ani celá jednotka kukláčov. Bolo to posledný deň školského roka. Po prázdninách som očakávala, že bude mať tendenciu vrátiť to synovi aj s úrokom. Chalan sa však v škole viac neukázal. Bola som ochotná to riešiť aj na polícii poprípade ručne stručne s jeho rodičmi. Nič také sa nestalo. Ja som inak veľmi ustráchaná žena, ale nech mi nikto nesiaha na deti. Vtedy sa zo mňa stáva fúria.

Ja mám s cigánmi zlú skúsenosť ešte z puberty-jeden moc rýpal,tak dostal,čo si zaslúžil-ale nevedel som,nepredpokladal,že má ešte 4 bratov a tí si to došli so mnou vyjasniť, takže nič moc situácia...lietal som jak handra...

ja síce nie som ustráchaná, ale ak si niekto doslova vynúti moju pozornosť neželaným smerom, veruže to nie je nič príjemné, keď dotyčnú osobu oplieskam jazykom (aspoň som si doteraz vystačila s jazykom )...riadim sa heslom - daj pokoj - budeš mať pokoj...ale keď mi niekto vyslovene nedá pokoj, tak si vlastne akurát u mňa vykoleduje koniec jeho pokojných dní...neviem prečo, ale vtedy mi to až mimoriadne dobre myslí, čo sa týka toho ako dotyčnému " osladiť" život...tety a ujovia v určitej nemenovanej banke by mohli o tom rozprávať

ustráchaná žena? Nemyslím si to...-ustráchaná žena inak vyzerá...

ich sila je v drzosti a v tom, že sa neváhajú viaceri pustiť proti jednotlivcovi. Opačné garde im už príliš nevoní a vtedy sa oháňajú ľudskými právami. Sme sprostí, že sa od nich necháme otĺkať a ešte ich aj podporujeme zo svojich daní. A skúste niečo proti cigáňovi povedať, hneď ste skín a nepriateľ spoločnosti.

tak dobre možno nie ustráchaná, ale určite paranoidná. Večer nesmie byť ani jedno okno nezatiahnuté, skontrolujem každú skulinku. A nedajbože aby som po tme musela ísť na dvor. To nech aj bomby padajú ani sa nepohnem.

Tiež som sa chcela pripojiť na tému vlastenectvo na školách, ale normálne mi došla reč.

no ja by som doplnila k tejto témy asi toľko, že istého času som pracovala ako školiteľka (zaškolenie zamestnancov po technologickej stránke) v istej nemenovanej firme na východe...po nejakom čase úrad práce tlačil aj na rómov a posielal ich do zamestnania aj k nám...stávalo sa mi, že som mala aj také skupiny na školení, kde ich bolo aj 3 -6 ...a nemala som problém napriek "presile" postaviť ich do pozoru, keď flákali školenie alebo robili neplechu...samozrejme, že prvé čo použili bola klasika že rasová diskriminácia a také podobné drísty...som im rázne povedala že mi je jedno či sú rómovia, indiáni, vietnamci alebo černosi, ale že u mňa bude poriadok a basta...a že mi nestoja za to, aby ma kvôli nim vyhodili z roboty...keď videli že sa ich nebojím tak boli krotkí ako ovečky a nebála som sa chodiť ani po meste, ani si ma nikto nikde nepočkal a to som chodila aj neskoro večer domov z poobedňajšej smeny...
ale mala som aj nerómov - chalanov po vojne a tí tiež začali vystrájať...dala som ich do laty aj do pozoru a nakoniec s takou nostalgiou skonštatovali, že na vojne im bolo lepšie ako u mňa týždeň na školení

No ja teraz neviem, či ma potešilo, alebo zarmútilo.
Pripravovala som vajíčka na sneh. Oddelila žĺtka od bielku. Misky nechala na linke trošku ďalej od kraja, však synček nedočiahne, ale mýlila som sa. Už dočiahne. Kým som sa tu na Porade zabávala, tak synček bol celý od vajec, žĺtka na sebe, a z bielok robil sneh na podlahe.
Môžem začať od začiatku.

Ty sa teda nezdáš. Iný generál si Ty.

aj to je spôsob ako zistiť, že ti dieťa narástlo

on je už napapaný a iní nemusia.

z 50% si za to určite nemôžem, to sú gény po mojich ženských predkoch

to zisťujem aj na veľkosti oblečenia.
Ale takéto pikošky mávam od neho dosť často.

veruže, to poznám, keď nakupujem oblečenie a obuv neterkám

Lenka, teš sa že si sa poučila pri žĺtkoch, môj vnuk ako 9-mesačný, takto dočiahol na horúcu kávu a bolo to dosť škaredé, ale našťastie sa to pekne zahojilo