Kvaka Stanislav, keď som tu pozerala včera to video, myslela som, že ten človek sa zachránil, verila som, preto ma to dnes šokovalo. Keď som dnes na internete čítala článok, pustila som to video, ....a vyrazilo mi dych.
Smrť v priamom prenose... kedysi to bol film, dnes žiaľ skutočnosť.
Akoby človeku nestačilo byť človekom, ale chcel byť nadčlovek.
Vďaka technike, o ktorej sa nám pred niekoľkými rokmi ani nesnívalo, pozerá dnes človek na všetko - na zrod nového života v pôrodných sálach, na katastrofy, i na smrť... Akoby mu už nič nebolo sväté. Všade bol, všetko videl. Človek - pán tvorstva?
Stačí výbuch jednej sopky, jednej ropnej plošiny, požiar, povodeň - nespútané živly prírody - a sme takíto maličkí, bezradní, zúfalí, plačeme ako malé deti - lebo máme dôvod plakať ... To je odpoveď prírody na správanie človeka... To, čo zrejme človeku chýba, je pokora a úcta k životu v akejkoľvek forme. Keď si pozriete satelitné snímky zemegule, ako vyzerá zhora východné pobrežie Severnej Ameriky alebo Európa a ďalšie "vyspelé" oblasti ľudstva? Pre smog a výpary ich riadne ani nevidno, a ak, tam sú vysvietené ako Las Vegas ... Na rozdiel od "zelených pľúc" Zeme, ktorým sa dýcha čím ďalej, tým ťažšie...
Príklad z môjho mikrosveta /na tej istej zemeguli/:
na našej ulici bolo pred 15 rokmi 8 domov, 4 autá a 3 psy.
Dnes 10 domov, 15 áut, 4 motorky a 11 psov /niektorí z nich "nahradili" deti/. Naša ulica sa "zmohla"!
Je mi z toho smutno...
Quo Vadis, homo sapiens?