Ja trošku odbočím od vašej smutnej témy a poviem vám, čo ma rozčúlilo (a rozčuľuje vždy, keď prídem do obchodu). Včera som sa vybrala hľadať darček pre moju 5-ročnú neter. Nevedela som, čo presne chcem, ale malo to byť niečo pekné na oblečenie. Prešla som štyri obchody ( ani v jednom nebol zákazník) a tovar bol rozvešaný, takže som mohla pozerať a vyberať. No, nemohla. Ešte som len vošla dnu už ma oslovila predavačka - čo si želám. Povedala som, že hľadám niečo na päť rôčkov, ale že ja sa popozerám. Nedala pokoj - môžem vám pomôcť, chodila za mnou. Ďakujem ja sa len pozriem, čo máte. Vytiahla dvoje šatôčky a vychvaľovala ich do nebies. Nie ďakujem. Mám takú vlastnosť, že ak chcem niečo kúpiť, ako sa vraví " musí mi to padnúť do oka".
Znechutená som odišla. Opakovalo sa to v ďalších dvoch predajniach a v tej poslednej som už pri dverách videla, že je zle. Predajňa prázdna a v nej tri predavačky. Každá sa ma opýtala čo hľadám a vôbec nerešpektovali, že si chcem tovar sama popozerať. Veď som nechcela cukor, ani olej.