Tweety
Vláda Slovenskej republiky môže vyhlásiť štátny smútok aj vtedy, ak ide o citový
otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby s mimoriadnym vplyvom na verejný život a o vyko-
nanie pietnej spomienky na tragicky zahynuté osoby na území alebo mimo územia Slovenskej
republiky." - koniec citátu.
Tu by som sa nerýpala, vláda má na to právo, tak prečo o ňom špekulovať, neviem, ako by ste sa zachovali, ak by sa vás to osobne týkalo.( myslím tých zranených len tak pretože boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, a tej zastrelenej pani). Jrednoducho to treba rešpektovať a bodka.
Mňa osobne /a koľko je na Slovensku pozostalých po obetiach dopravných nehôd?!/ sa dotkla tragédia, keď pod kolesami auta zahynul môj otec - tiež bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, nikomu nič neurobil, len šiel na zastávku autobusu a v 96 km rýchlosti /v obci!/ jeho život ukončil mladý vodič. Nestlačil síce spúšť, "len" viac šliapol na plynový pedál... Výsledok je ten istý. Jednoducho ho zavraždil - autom... Lebo aj podľa súdneho znalca je pri takejto rýchlosti /i oveľa menšej/ osobné auto zbraňou, voči ktorej nemá nič netušiaci chodec žiadnu šancu...
A nech mi nik nehovorí, že je v tom veľký rozdiel - lebo tu chýbal úmysel.
Rozdiel je to pre toho, čo prežil, resp. pre jeho advokáta, ktorý sa chytá slovíčok a právnických kľučiek, aby ho za peniaze /prípadne ex offo/ vysekal zo vzniknutých problémov.
Ale pre rodinu pozostalých to na veci nič nemení. Smrť, či už spôsobená úmyselne alebo neúmyselne je vždy len smrť... Veď aký je rozdiel medzi neúmyselným ublížením na zdraví s následkom smrti a úkladnou vraždou, či vraždou v afekte, keď život človeka je nenávratne preč?
Paradoxom života bolo, ako neskôr vysvitlo, že títo dvaja sa poznali, lebo môj otec mu i jeho rodine pomohol, keď boli v ťažkej životnej situácii...
A nikto neriešil, ako aj pri ostatných dopravných nehodách, či pozostalí majú na pohreb... Viem, že je možnosť vymáhať si náklady s ním spojené v občiansko-právnom konaní, ale to je už o inom...
A nie každý sa zachová ako napr. Skrúcaný. Tým nechcem povedať, že by sme nejaké odškodné nebodaj očakávali či dokonca prijali...
No môjho otca a mojim deťom milovaného deduška už nikto nevráti. A hodnota jeho života je pre mňa nevyčísliteľná...
V čase, keď ležal ocko na ARE /najhoršie Vianoce môjho života/, priviezli chlapčeka, ktorý bol na prechádzke v kočíku s rodičmi, a na chodník, po ktorm šli, si to do nich napálilo auto a dieťatko náraz vymrštil o betónový múr... Plakali i lekári, zvyknutí na všeličo... Matka sa pre vážne zranenia panvy nemohla zúčastniť ani na pohrebe svojho jediného synčeka... Tiež boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste...A tak by sa dalo pokračovať ďalej...
Tak len toľko, Tweety...