len by som doplnila, ze bolo s nimi viacej srandy, zabavy, praca lepsie ubiehala

Ja sa este na chvilku vratim k tym knizkam. Ja mam tiez hlavne zo svojej mladosti alebo po starsom synovi.Teraz sme malemu kupili len par novych (dinosaury a nejaku o velkomeste). Nepacia sa mi velmi Disney knizky, su tak zvlasne pisane. Ale minule som si zobrala knizku rozpravok, neviem nazov ale bola som zhrozena ako boli tie rozpravky napisane. V jednej dokonca chcel otecko od hladu zjest svoje dieta. Chcela som ich citat Matkovi, ale rychlo som prestala, lebo sa mi nedarilo vynechavat taketo nevhodne pasaze. No proste horor v rozpravkach.
Ja som tiez ako dieta velmi vela citala, teraz uz vlastne len s Matkom. Raz zacas siahnem po nejakej knihe (nehovorim o odbornych), ale to potom zanedbavam domacnost a vsetko okolo, takze to naozaj nie je casto.

..ja zase kvoli knižke celkom rada zanedbám domácnosť a aj varím vtedy len tak "nafriško"...a pokiaľ neprečítam, nuž, chalupa nikdy nespadla...
..naposledy som si tak na oddych objednala dve od Grishama,..jasné, čítala som ešte aj poobede,synko volá, že ide domov a čo máme jesť..ja mu na to, že čítam..oki,niečo pohľadám,povedal si, viac-menej pre seba...a bolo!..


...a rozprávky, moji synkovia mali najradšej "motané"..to boli také, čo som si vymýšlala o hocičom..koberec v detskej vedel lietať, skrinka na hračky rozprávala,a tak..no..knižky máme ešte aj také, čo som ja mala ako decko..panie knižky..

Od Grishama sa ťažko odchádza variť, to poznám. Preto to robím naopak.

Od varenia k Grishamovi?

Tak, tak je to lepčie, najprv navarím a potom už ma nič netrápi, môžem sa venovať knižke.

Môžem byť zvedavá? Ktoré dve si si to objednala a prečítala?
Ja som čítala od neho knihu Nevinný.

Pre Twetty:
áno, je to tak lepšie, ale keď niekedy sú tie knihy tak stráááášne napínavé ...

No veĎ práve, ak to urobíš tak, ako píšem, nič Ti potom už nebráni v napínaní.

No ale ak je dobre a chutne navarené /nie len "nafriško" - čím som sa samozrejme nechcela nijako dotknúť Pepsi /, tak nevadí, aj keby napínalo - nič sa nestane...

To vysvetľuje, prečo z Teba vyrástol taký "zbojník" - ako sa sem-tam necháš počuť vo svojich príspevok o svojej mladosti...

U mňa zas jedlo nebolo prekážkou pri čítaní.
Ani kniha prekážkou pri jedení.
Čítala som všade - aj na toalete, pod perinou... ako teraz moje deti - no môžem sa na ne hnevať, keď im musím zhasínať svetlo, lebo zaspali s knihou? Len keby mi toto niekto vysvetlil, že ako sa to dá zdediť - však ma nevideli... a ja som sa ešte nepriznala...

Ajale, Ajale, budeš mať na mále...
Súhlas si síce dala, ale kde je sľúbený bodííííííííííík???
Niežeby mi chýbal, ale mňa učili, že sľuby treba dodržať!
/nie ako tie predvolebné..../
To sa Ti Macko Uško, Čin-Čin, Maťko a Kubko alebo Tri prasiatka zdajú nevhodné pre 3 ročné dieťa? Podotýkam, že som sa snažila vybrať zámerne také pacifistické... /až na toho Winettoua /určeného pre starších chlapcov/ - ale tam ide o skôr o myšlienku dobra, vzájomnej pomoci a nerozlučného priateľstva...
Aspoň ja som to tak v 10 r. chápala - a nemyslím, že by zo mňa vyrástol napriek letiacim šípom či puškám nejaký násilník...

U mojho pubertaka mala uspech kniha Luba Dobrovodu : Ja malkač a tiez kniha: Ja velkač. Najprv ju cital a potom pocuval na CD. Ja sa uz chystam precitat, ale zial este som sa k tomu nedostala. Tiez bol na tom aj v divadle.

No tak ja som napr. pred Vianocami zašla do nášho "mega" centra s kníhkupectvom "Panta Rei" či "Da Vinci" /ešte som neprišla na to, čo je čo - knihy sú asi to prvé a tie "serepetičky" na voľný čas asi to druhé...
Jednoducho som chcela kúpiť synovi pod stromček nejakú klasickú Mayovku - kníh na mraky, a oni nemali v celom tom "šope" ani jednu jedinú winettouvku alebo niečo od Jacka Londona!!! Ale samé šable, piráti, lebky, pottery /nie potery/, dinosaury, mágia a kúzla - toho bolo neúrekom... Normálne som bola sklamaná!
Chcela som knihu síce zaujímavú, dobrodružnú, napínavú, ale o vzájomnom priateľstve, pomoci, súdržnosti - o tom, čoho je dnes tak málo aj medzi deťmi, a hlavne na televíznych obrazovkách... Ja si napr. pamätám, že keď Winettou zomieral, a na konci knihy som čítala jeho modlitbu k Manituovi, normálne som sa rozplakala... A nehanbím sa za to ani dnes!
Mnohé dnešné deti akoby strácali cit /pre dobro a spravodlivosť/ a schopnosť dokázať ho vyjadriť - jednoducho stávajú sa bezcitnými - voči zvieratkám, voči spolužiakom, rovesníkom, starým ľuďom... Som smutná z násilia, ktoré sa hromadí v školách, či dokonca v škôlkach a o tom v mobiloch tínedžerov ani nehovoriac...

A ešte si /okrem iných/ rada spomínam na knižku "Februárka, more, artin". Bolo to tuším niečo ako denník, písaný vo vlaku počas prázdnin...
Pointa ale bola v tom, že v knihe boli aj listy písané "zrkadlovým písmom", ktoré sa dali prečítať len s pomocou zrkadla /akože zašifrované/... To bola zábava... Mimochodom, to artin v názve knihy znamenalo "Nitra".

Oliwa, a teba kto priviedol k Winettuovi? Mňa tatko (aj k Tarzanovi on, k Vernemu neviem kto, ale asi zase on), šak keď sme to mali doma... a plus k tomu aj ďalšie knihy z edície Stopy a plus ešte to, čo som mu vláčila z miestnej knižnice domov - som sa mala od koho učiť, čo čítať Ale Zelená knižnica a detektívky ma nenadchli, ani romantické knižky formátu trochu menšie od A5, čo vychádzali v Mladých letách (Sirota podhradských a na ďalšie názvy si nespomeniem). Inak, aké bolo super, keď tata u deda upratal a dopratal odtiaľ knihy, napr. Živý bič - vydanie z r. 1923 (ak si dobre pamätám), Pekne sme knihy poumývali, dorobili obaly z výkresu, ak bolo treba, zalepili páskou a mali sme čo čítať.

Žeby Old Shatterhand /Oldo Šetrný/?
Já Ti ani nevím, Karle - pardon, Llívia ... Asi to bude tým, že som nemala ďaleko do knižnice - cca 500m. Najskôr som tam zablúdila so sestrou, potom už sama... Vždy som si zobrala maximálny povolený počet kníh /tuším 5/ a kým som prišla domov, jednu som už mala skoro prečítanú...
Keby mi to naši mali všetko kupovať, tak by sa zbláznili. A kam by sme to vlastne boli dávali? Aj keď vtedy knihy asi neboli nejako veľmi drahé /neviem, nekupovala som ich, len čítala .../ - ale napr. si pamätám, že taký miláčik stál 1,50 Sk. Tééééda, to bolo fakt dáááávnoo, ešte v minulom tisícročí...
A možno to bolo aj tým, že sme vtedy ešte /a teraz sa nesmejte/ nemali televízor. Kúpili sme ho, až keď som mala 11 rokov... To keď poviem mojim deťom, myslia si, že si vymýšľam... Ale nemyslím, že by bolo nejako utrpelo portfólio mojich vedomostí z toho obdobia - vďaka knihám bolo oveľa širšie ako u mojich rovesníkov, ktorí tú telku už mali...

Čítala som rada a všetko - ako moje deti dnes... Keď bola dcérka prváčka a na lavici ich 1. septembra čakal šlabikár, rovno si prečítala básničku na poslednej strane... Pani učiteľka sa "zhrozila", že čo s ňou ona bude robiť, kým bude iné deti ešte len učiť písmenká... A to je narodená v auguste, a do školy nastúpila v septembri... nie ako jej spolužiaci s ročným odkladom... A umiestnenie do talentovej školy sme po dlhom zvažovaní zamietli /v podstate kvôli dochádzke/, aj keď testy zvládla ľavou zadnou a rezervné miesto pre ňu by boli našli aj na začiatku septembra... A ako ukázal čas, nerozhodli sme sa zle...

Ty brďo, ale sme sa rozkecali... A to je kdesi prosím samostatná téma o knihách, i o deťoch "Malé deti, malé starosti..." Nebolo by "načim" presunúť sa radšej tam?

Ale, Ale, Ajale, ale veď kto Ti káže čítať 3 ročnému dieťaťu Winettoua?
Ja som Ti dala pár tipov v troch minikategóriách, malé deti, staršie deti, a ešte staršie - a ten Winettou bol predsa v poslednej... - len ako tip na dobrú knihu - nie práve pre Tvoju malú...

Pre Llíviu:
Alebo Pána Galana...

..

...mám Makléra a Advokáta chudobných...ale prečítala som od neho už skoro všetky...mám ho rada...podobne píše aj Stephen Frey - doporučujem " Vo veľkom štýle" a " Milionová pasca"...dobré čítanie..