To je milé, mi to pripomenulo môjho najmladšieho vnúčika, ešte nemá dva roky, ale už najmenej pol roka ho voláme náš demolatór. S prízvukom, ako som napísala, nie je to preklep. Mne sa všetky vnúčence vydarili, ale tento je mix mojich všetkých detí, takže každú chvíľku, keď som s ním, si pripomínam moju materskú, a podľa toho, ako sa vnúčik prejavuje, tak vždy som v inom roku. To je šťastie a ešte raz šťastie a radosť. Už nie ale zodpovednosť. Len trochu.

Vnucata so bozou odmenou za to, ze sme vychovali deti.

Tak mi malého od 8 mes. ako začal štvornožkovať. Všetky skrinky by vyprázdňoval, či hrnce, misky, ale najradšej má skriňu s oblečením. Ona má dva šuplíky, ktoré má k dispozícii, /teda už len jeden. Ale už si vie otvoriť skrinku aj nad šuplíkmi, a to je jediná skriňa kde nechcem dať zámok. Takže keď 5 min. je ticho a nepočujem ho, zaručene je skriňa otvorená a nejaké prádlo z nej je mimo nej.

Na kuch. linke máme háčiky, ostatné majú zámok, už vie si aj odomknúť, nedajbože nechať niekde kľúčik mimo, kde by dočiahol.

To buď rada,že je ešte "len "demolátor"-poznám rodinku,kde 7 ročný syn podpálil byt...

.... ja som rada, že je, že ho máme.
je aký je, stále prísavníčkom, stále hravý, stále nezbedný, ale je náš.

Veru, Lenka, tie nase deti su vzdy najlepsie, najkrajsie, najmilsie, najsikovnejsie. Tak to ma byt. Treba im aj sem-tam prepacit nejaku nezbednost. Ak by sme ich za vsetko karali, vyrastli by z nich neurotici.

Tak to ešte nie je demolatór.. To ešte len príde. Zatiaľ len skúma, čo kde je uložené. Daj si pozor, aby ťa nevidel hádzať veci do koša. Náš už pár kúskov povyhadzoval a keď rozbil hrnček, prišiel k mamine a pozeral skúmavo na ňu. Dcéra sa pýta: ty si niečo urobil? Áno. Tak mi poď ukázať. No išli a našli jeden kúsok skielka z pohára. A kde si to dal? Dcéra zvýšila hlas, lebo sa bála, aby sa neporezal. A on sa rozplakal, lebo si myslel, že ho vyhrešila. No a črepiny našla v koši. Kedy to stihol, nik nevie.

No už má 2,5 roka, takže postíhal dosť. Aj kôš dokonale pozná, aj smeti, aj záchod, rád tam loví svojimi ručičkami ryby, len zatiaľ žiadnu neulovil.
Rád má aj doklady, keď je moja skriňa s dokladmi otvorená, hneď má oči na stopkách, a už sa prediera, aby sa tam dostal.
Doklady rád triedi, teda rozhádže tie potriedené, ešte rád rukami ošklbe zacviknuté stránky.

Nas Matko (4r.) tiez rad pomaha "uctovat". Od malicka som mu opakovala pri dokladoch : to nesmies to je dolezite! A potom aj pri svojich veciach hovoril, ze je to dolezite. Teraz su pre neho dolezite auticka, ma ich "tisic" aj po starsom. Dokaze ich rozlozit po celom gauci, staci si ho chvilu nevsimat a potom beda ak mu niektorym pohneme. A vobec mu nevadi, ze si nemame ani kde sadnut.
Sem-tam sa mu podari ked ide na zachod si nacikat do nohavic (pindo mu vybehne ked sedi .-) ). Raz som pocula, ze ide na zachod (nieco som robila pri PC), potom splachol, ruky si isiel umyt a ticho, idem sa pozriet a on sa cely prezliekol, lebo sa ocikal.

No tak tvoj je teda starší, prepáč, nevedela som, beriem teda dobrú radu od teba, dávať pozor aj na doklady. Môj vnúčik minule napodobňoval psov, kľakol si a pil z misky vodu, potom pozrel na mňa, skôr než som stihla niečo povedať, ale ten jeho pohľad ma zastavil. On keď niečo také vyvedie, ten jeho výraz v tvári v spojení s radostným úsmevom je neopísateľný. Približne v preklade: dobre som urobil? môžem ešte?

je síce starší, ale ja som to tak nebrala.
U nás platí aj opačne, vie že spravil nezbedu, príde ku mne, políška sa, a hodí očkom: môžem ešte ?

Nestraš mamina má lístky a ja idem s ňou

No nie je zlatučký? Úplne sebestačný. Ešte ho nauč, aby sa dobre "zabezpečil pri sedení", keď ciká.

Dnes som sa nasmiala. Sestrine vnučky v sobotu oslavujú svoje narodeniny. A dva mesiace už rozprávajú o tom aká má byť torta. Pôvodne mala byť len jedna a tá staršia, výrečnejšia, už mala predstavu ako by mala vyzerať. Mala byť na nej veľká Kitty a mašličky. Potom tá mladšia odúvala pusinku, že ona nechce Kitty a zjednávala si so mnou, aby som jej upiekla vlastnú tortičku. A teraz, keď prípravy vrcholia, svojej babke znovu básnili o tých svojich tortičkách. Sestra vraví: Lenže mne to darmo hovoríte, torty vám bude zdobiť teta Zuzka, to si musíte u nej objednať. Malé, odchované v kancelárii, dobehli s papierom a perom za babkou aby im pre mňa napísala objednávku. Sestra písala a vnučky diktovali čo všetko má na tých tortách byť. Nakoniec sestra hovorí: A teraz musíte objednávku podpísať. Staršia bude mať 5 rokov ale písmená už pozná všetky a tlačenými dokáže aj napísať. Tak sa pekne podpísala PEŤKA a dopísala aj ADELKA. Adelka, budúca 4-ročka hučala, že ona písať nevie. Sestra jej hovorí: No kto nepozná písmenká, tak si k menu urobí krížik. Staršia ukazovala prstom kde je jej meno a mladšia urobila taký krížisko ako letisko. To aby som videla Teraz mám na stole oficiálnu objednávku a dnes už na Porade asi nebudem, idem robiť torty. Kým urobím všetky tie kvetinky, mašličky, Kitty a napichám sviečky bude polnoc.
A ešte to musím aj vyfaktúrovať Za každú tortu dostanem jednu pusinku. Taký kšeft sa veru neodmieta. Idem pracovať.

..mojuš..vidím, že točíš biznis ešte aj vo vlastnej rodine...ale máš pravdu- taká objednávka sa veru neodmieta...si predstav tie penále, čo by ti naúčtovali tie malé potvorky...tak len pekne peč a zdob..oslava nech sa vydarí...a daj každej po jednej sladkej pusinke k narodkám aj za mňa...

..ja som sa dnes vytešila s mojím malým šarkankom..to je vnúčik Terezky...robí na mňa strašidlo, ja sa strašne bojím, lebo on môže byť aj veľký čert,alebo lev, no, fantáziu má a ja ho strašne milujem..a hlavne, naberám pri ňom energiu...

Zuzi, dávaj pozor, aby si objednávku vybavila k spokojnosti, lebo môže z toho byť aj "súd"...... samozrejme obchodný......

Ja by som povedala, ze skor by to spadalo do prava rodinneho. Ale myslim, ze ziadna zaloba hrozit nebude, torty budu pekne a dobre.

Dáška, neboj, Zuzka nám určite á vedieť, že ako to dopadlo.....

pepsikova Dnes, 07:52 PM
..ja som sa dnes vytešila s mojím malým šarkankom..to je vnúčik Terezky...robí na mňa strašidlo, ja sa strašne bojím, lebo on môže byť aj veľký čert,alebo lev, no, fantáziu má a ja ho strašne milujem..a hlavne, naberám pri ňom energiu...

No tak to by ste videli, na čo všetko sa zmení pepsi v priebehu pol hodinky. Zvieratká, vláčik, ježibaba, na čo si len malý pomyslí. Stačí, keď on povie - teta Veonika a ukáže, na čo by sa mala zmeniť. Hneď sa bláznia, ale celkom doslova.