Nevšímajte si , že je to pod názvom Gun Shotting Painting...
Vydržte až do konca ...doporučujem a uvidíte , čo sa dá so zbraňou v rukách frajera povystrájať , hm ...šak pozerajte ten výsledok ...

Ani stetec mu netreba, ked ma buchacky.

...čistý ja ...

Tú som videla dnes prvýkrát a je super Konečne nejaká dobrá reklama.
(Ale: "Ne, nemusím, já už ho vidím!" sa nevyrovná. )

..nebola som tu celé popoludnie,ani som neplánovala sa tu ešte zastaviť dnes..nuž,ale kuknem do emailu a tam mi facebook oznamuje, že na porade mám správu...a to, že naše sprivatizované cicuše sa neprebojovali do finále...no čo už...tak sa aspoň trošku zasmejme:

Čím sa líši vibrátor od šéfa?
Šéf je naozajstný chuj!

Prečo sa policajtovi hovorí orgán?
Lebo čurák znie nespisovne.

V škole prebieha pracovné vyučovanie. Učiteľ hovorí o bezpečnosti práce a
uvedie príklad:
- Išiel chlapec po ulici a spadla mu na hlavu tehla.
Chlapec umrel. A raz išlo dievča s prilbou, spadla na ňu tehla a ona sa iba
usmiala a šla ďalej.
Ozve sa Móricko: - Áno, tú poznám, dodnes chodí v prilbe a usmieva sa.

>>> Po divokom mejdane sa chlap zobudí vedľa cudzej ženy a pýta sa:
- Doboha, koľko máš rokov?
- Predsa toľko, na koľko vyzerám!
- Ma neser, tak dlho človek nežije!


...a tak vám prajem dobrú noc...aj nejaké cool sníčky...

..no tak ešte jeden:

Venku mrzne čím dál tim víc, a ta moje ženská nedelá nic jinýho, než že čumí přes okno.
Jestli to tak pújde dál, budu ji asi muset pustit dovnitř.

Dialóg v posteli:
Ona: Tak čo?
On: Tak nič.
Ona: Tak zlez!

Nie je to reklama na Mercedes Benz?No vidíš,ani neviem aké to auto reklamuju.

Dnes som išiel od kožnej. V Ilave si pýtam lístok do Košece a vodič odpovedá: "tak jeden lístok do Košíc", spamätal som sa, a neoponoval som mu. Kúsok za Košecou je obec Tunežice. Nastupujúca si pýta lístok do Tunežíc a vodič pridal vtipnú poznámku: "ako tam môžu ľudia žiť, keď sa to volá: Tu nežice?". Odštartovali sme a on: "držte si širáky a protézy, odchádzame". Cestu krátil jednej kočke vtipom, ako bol jeden dedinčan v Prahe a nemal sa kde vycikať. Bola tam taká stavba obohnaná dreveným plotom. V jednej tej late bol otvor po vypadnutom suku. Aby nik nevidel, že ciká, tak ho tam strčil a cikal. Z druhej strany zrazu prišla koza, myslela si, že to je napájadlo tak mu ho zobrala do papule a ťahala, a..." pointu som nepočul, iba, že "koza, kozička".
Nie vždy je cesta autobusom nudná, to ma potešilo a to trvalo cca päť minút

...škoda, že takých veselých autobusárov neni viac...

Hned je zivot krajsi a zabavnejsi

Vymeniť banku? To je ako skočiť z blata do kaluže. To si bol podať na pobočke? Ten prikaz k platbe? Ak to pracovnik pobočky prevzal, tak to znamena, že to bolo kompletne. Sťažuj sa!

Dnes ma nasrdili zase v nemocnici, operácia ruky, ktorú mi vykonali v utorok sa vydarila, ale nedorobili všetko čo mali, takže môžem čakať, že za nejakú tú chvíľu budem opäť tam. Zostala mi ešte zúžená žila a stačilo tak málo, všimnúť si to na angiograme a dorobiť to kým to bolo otvorené.....žiaľ človek v nemocnici je už len "tovar" alebo "chodiaci zdroj celkom slušných príjmov".....

Ach, Miška, zase platí to, čo si spomenula niekde inde, že na druhý krát sa podarí? Myslím na Teba a želám skoré zlepšenie

A mňa dnes potešilo.

Predstavte si, že vládne rok 199888, prísny režim.

Išla som po syna do školy, pričom majú družinu dočasne premiestnenú. Idem po chodbách dôverne známych.
Všimnem si triedu po 22-rokoch. Dôverne známu. Srdce mi zatrepotalo od nadšenia. Prídem za pani učiteľkou z družiny a pýtam sa jej: "Prosím Vás, je táto trieda zamknutá?" Mala som slzy v očiach, ruky sa mi triasli od šťastia. "Prečo?" Pýta sa ma pani učiteľka. Odpovedám jej: " V tejto triede si potrebujem niečo vyfotiť. "Za tento môj čin, mne, mojim spolužiakom aj pionierskym vedúcim, bolo priidelené riaditeľské pokarhanie, a hrozila mi trojka zo správania.". (rodičom hrozilo, to už ani nehovorím)
Syn sa ma pýta: "Maminka, čo Ti je?
Maminka odpovedá: "Riško, toto, čo si fotím je staré, strašne staré, a stojí tam Betka lubim Ta velmi, Ahoj,." ... okrem iného, ...

Boli sme karhaní, že sme spáchali zločin, poškodzovania štátneho majetku na skle, že sme si dovolili okrem uvedeného namaľovať, niečo, čo bolo v dobe tabu..

Ľudia, ono to tam stojíiiiiiíííííí, to je nádhera.

"Mami, Ty si bola poriadne číslo",
Odpoveď: "Áno bola, samé jednotky a vždy hrozila znížená známka zo správania, rodičia vždy na koberčeku." To bol režim.

Ale ono to tam je. Huráááááááááá Somšťasná, už keď nie nič, aspoň zločin po mne za poškodzovanie štátneho majetku (sklo) sa tam zanechal....

Jaaaaj, ja idem vyzrádzať.

Zlaté staré časy. (milujem ich, keď sa, valil prúser i prieser na mňa) V pozadí picture mám i starú skriňu za sklom, keď som sa stavila so spolužiakmi, že vyčkám v tejto skrini celú hodinu, bez zápisu v triednej knihe, že chýbam, ... , že budem čušať, a stávku vyhrám ....

Skoro som i vyhrala, avšak som bola vyvolaná k tabuli, a trieda musela napokon vyzradiť, že betka je zamknutá v skrini , bitka spočívala v tom, že mi boli vykrútené vlasy nad ušami, a učiteľovi ostal skalp v ruke, (chumáč mojich vlasov), a potom ešte troršku malá bitka..

Spomeňme si na drobotinky, kt. sú vzácne, boli prísne, a zanechali príjemnú jazvičku v našich srdciach. (možno raz napíšem knihu , o mojich vylomeninách, moji rodičia ošidivejú zo dňa na deň, ale naša dcéra.......) .... krása, zlaté dobré časy, ako pedro, ktoré som pred dvomi dňami žula, či pedroe???? po novom

...hm ....1998 - prísny režim ???
Na základnej škole sa vlasy trhali ...neblbni , NEVERÍM ...
To moja dcéra už bola tie školáčka ...toto je urobiť pedagóg , tak "neprežije"....za iné veci / napríklad vychovávateľka hodnotila domácu úlohu v družine ../ som teda vietor urobil ...a fest ...

Prísny režim bol trocha skôr ...možno ...ale ako študenti sme to až tak nepociťovali ...profákom sme vzdali úctu , oni nás pre zmenu rešpektovali ...a bolo ...
Napríklad ?
V triede sme fajčili ...inak cez prestávku normálka , mali sme vyhradený fajčiarsky balkón ...cez veľkú prestávku do Maratónu na pivko , jedno - dve , tí movitejší aj poldecko stihli ...
V jeden rok sme mechaniku nemali zopár mesiacov ...profák nestíhal na hodinu včas , alebo my sme stíhali až príliš rýchlo zdrhnúť ...
Zemiakové brigády ???
RAJ na zemi ...ale ako vravím ...o vzájomnej úcte a rešpektovaní to bolo .
No sú to moje postrehy , skúsenosti ....a keď počujem Kňažka a podobných o tom ako boli utláčaní , čo nemohli ....blá , blá blááááááááááá....kydy ...

mňa mooooc teší, že som sa bez ujmy na zdraví vrátila s dvojdňovej služobky. Pre vysvetlenie: pri vychádzaní z čerpačky na cestu najprv niečo puklo a potom zadok auta začal divný taneček. Podarilo sa zastaviť a pohľad na zadné kolo neveštil nič dobrého. Auto nepojazdné - domov vlakom - no perspektíva ako vyšitá. Našťastie sa podarilo nájsť ČLOVEKA, ktorý autám rozumie, ktorý bol pri mne cca do 15 minút. Kukol okom odborným a veľmi ma potešil. Bola to "len" zlomená skrutka na závese kolesa. Podarilo sa dopraviť k nemu do garáže a tam za hodinku a pol mordovania zbytok skrutky odstránil a namontoval novú. Zbytok cesty do miesta nocľahu a dnešnú trasu som absolvovala mimoriadne opatrne a pomaly.

Mysimis, čo tie sestričky ostali nekompetentné

No mne sa stala taká podobná nehoda - odletelo mi zadné koleso aj s brzdovým bubnom .
Mal som zúrivého Jaguára z PVC , trochu sa mi zadreli ložiská, odstrihlo mi kolík na oske, povolila matica, ktorá pridŕžala bubon a tak sa pekne vyskrutkovala a milé koleso aj s bubnom šlo svojou cestou. Našťastie, šiel som len asi 40-kou (bola tam obmedzená rýchlosť), takže som si pekne "sadol" na zadok. Potom som pozbieral koleso aj s bubnom, pohľadal tú nešťastnú skrutku, nejako som to dal dohromady. Pomoc mi poskytol jeden obyvateľ blízkeho domu, požičal mi nejaké náradie a asi po hodinke som si to svojpomocne (aj s jeho pomocou) opravil. Vymenil som si ložiská (boli to 6260 - mal som mnoho náhradných dielov pre plastik BMW), vyvŕtal som novú dieru pre kolík, z vrtáka (stopky) som si urobil nový kolík, nasadil bubon, dotiahol, nasadil koleso a frčal som ďalej. Tá oprava - držte sa - vydržala až do fyzického zničenia vozidla (6 rokov).