...svet by nemal mať hnusné choroby...také, ktoré ničia dušu, telo, rozum,pomaličky odvádzajú ľudí do vlastného sveta, v ktorom nie je nik z ich blízkych i keď sú tam všetci...so m taká nasjedovaná a tak silno sa mi chce kričať!...bola som dnes u mojej švagrinej, viem, že je vážne chorá,ale je taká krásna,že chorobu svet nevidí a ja by som strašne chcela, aby bola radšej špatná, ale aby si pamätala, kde má cukor, lyžičky...ako si obliecť rifle,obuť sa...strašne sa mi chce plakať...
...a mala som so sebou na tejto návšteve aj môjho malého miláčika, na to, že má 4 roky sa choval ukážkovo,obetavo vysvetloval mojej švagrinej, ako sa ukladá puzzle, ako sa hrajú karty s autami, a neopýtal sa, prečo ho tá teta volá iným menom....až potom, v autobuse...a posledná veta predtým, ako za mestom zaspinkal bola-je krásna ako princezná, nescem, aby bola chorá....deťom by sa mali plniť priania...