všetky naše traumy podmienuje pristup, aky zvolime k nasim problemom. ako si co pripustime. smutime nad clovekom ktory nas opustil, ci len niekde "k susedom" alebo navzdy. Ak si uvedomime, ze sa to neda zmenit ani vratit, tak nas smutok je vlastne nasa vlastna sebalutost. Takze trapime sami seba. Ziadna priputanost nie je zdrava, a to doslovne, pretoze nevieme ovplyvnit vsetky zakona zivota a teda mali by sme ratat s tym ze nastanu aj problemy, komplikacie, zlomy - podla toho ako sme si zasluzili, a tak sa nase trapenie odraza na nasom zdravi.
Presla soma ja ja vseliakymi "udalostami" zivota ale nastasie prisla som .... vlastne to nie je dobre vyjadrenie.... vnimam to skor ako ze som bola obdarovana! pochopit zmysel a suvislosti zivota tak aby som ho mohla zit normalne, teda bez stresov a trapenia. Velmi mi pomohlo uvedomenie si, ze JA - je to, co s nami robi vsakovake veci, pretoze v tomto postaveni sa izolujeme vlastne od celku ktory tvorime aj my. Sme len castou a sucastou tohto celku. Ci s nami alebo bez nas tento svet bude nadalej, a preto ked sa mi nieco komplikuje, nehladim na to tak, ze JA mam problem, ale snazim s to vnimat bud ako signal na nieco, zacnem byt citlivejsia co mi tym chce zivot povedat, kde som urobila chybu alebo co sa deje okolo mna. Casto su najprv mensie signaly ktore nas maju upozornit na bliziace sa komplikacie, a ak sme k tymto signalom hluchi, slepi, pripadne vypocitavi, chamtivi ... teda nevnimavi, moze nas to "skolit". Plati tu introspekcia, ktoru ak nezanedbavame a poucujeme sa z chyb, tym sa zdokonalujeme. Taktiez nas ubijaju o c a k a v a n i a. Najhorsie vo vztahoch je ocakavat od druheho cosi co si prajem ja. Ak su ludia kvalitni tak vsetko do seba zapada prirodzene. Lenze nase ega su tie ktore nam v tomto vsetkom brania. Priputam sa k cloveku a zistim ze ten clovek ma vlastne trapi, lebo nie je taky akeho som ho ocakavala. A pritom to v podstate nemusi byt vobec o mne, ale o tom cloveku a jeho "restoch" ale ja si uzurpujem pravo byt trapena. Priputam sa k veci, ked ju stratim, ide ma rozhodit, priputam sa k peniazom - no uplna katastrofa...atd. Tak takto nie! Odkedy hladim na svet ako na "predstavenie" ktoreho som aj ja ucastnikom lae vnimam ho nie cez seba ale v suvislostiach, odvtedy n e p o z n a m trapenie. Jednoducho beriam v mojom existovani vsetko tak, ako prichadza resp. aj odchadza, pretoze aj to zle je na nieco dobre a vsetko vsetucko na svete ma riesenie a z pohladu akoby niekoho cudzieho - svedka na to vsetko sa mi nic nevidi ako trapenie.
Tak toto mne dalo pozitivne myslenie!
A v tomto je sila mojho pozitivneho myslenia