kanec1111 1. No že to neni doriešené vidím sám ke´d som si čítal zákon ... že to je na chuja .... ale ja chcem pracovať na živnosť, teda ja som svojho budúceho "zamestnávateľa" dotlačil do toho, to je trocha rozdiel. Nakoľko by to bolo výhodné aj pre mňa aj pre neho. Lebo také veci ako sú zdr.poisťovňa, dane a aj sociálka si chcem riešiť sám.
2. A s tým druhým odberateľom to neni vôbec špatný nápad, že by som dvom alebo trom ĺu´dom fakturoval služby, jednému a druhému (nejakým kamošom) by som dal faktúry po 1000,- a svojmu reálnemu zamestnávateľovi 18.000,- ... je to realizovateľné ? Poprosím ešte nejaké príklady.
Ďakujem.
Pokús sa vo svojich úvahách prejsť na inú filozofiu, skús formulovať svoje myšlienky inak , a síce ako SZČO. Až keď si to osvojíš, zistíš aké je tvoje postavenie v tom budúcom vzťahu.
Ako SZČO nemôžeš používať spojenie týchto slov - viď vyznačené. To nie je tvoj zamestnávateľ, lebo ty nie si zamestnanec. To sú tvoji odberatelia alebo zákazníci. Si im postavený na
jednu rovnocennú úroveň, teda nie na závislosť, kedy ty ako zamestnanec konáš tak ako rozhodne zamestnávateľ. Skús zmapovať, čo tvoj budúci obchodný partner potrebuje a sám mu ponúkni riešenie jeho problému, ponúkni mu svoju službu, a ponúkni mu aj primeranú cenu (teda nie mzdu ani odmenu). Určite, že všetko je vecou dohody, teda dohodnete si to, čo bude obidvom stranám vyhovovať. A keďže SZČO koná vo vlastnom mene a na svoj náklad, tak okrem ceny by si nemal prijímať od svojho zákazníka iné "výhody", ktoré zvyčajne dostávajú zamestnanci - lebo ty nie si zamestnanec (napr. stravné lístky, pracovný odev a pod.).