Určite nikdy nezažili ten hrozný pocit keď rodičia nemôžu zaplatiť trom deťom štúdium, oblečenie, obutie, jedlo, bicykle, rovnítka na zuby(a tie u číňana nekúpite!),lyžiarsky(povinný),PC, novú učebnicu angličtiny,príspevok na ZRPŠ do školy aj na intrák, prihlášku na vysokú, prípravu na prijímačky,stuškovú atď. Čo mať tak 8-12 detí. Nezodpovedne ale farár a aktivisti hnutia by z nás mali radosť!!!A na nejaké pocity kašlať.

Marti.ka, nepozerala si v TV besedu s tými dvomi mladými a zanietenými predstaviteľmi hnutia? Veľmi krásne hovorili o tom, že na pomoc sú iní, oni sú tu len na to aby mleli hubou. Bolo to naozaj "duchaplné". Kto to nevidel o veľa prišiel. Opäť som sa presvedčila, že môj názor je pre mňa ten najsprávnejší, pretože mi najviac vyhovuje. Ale necítim sa povolaná aby som ho vykríkala do sveta a nieto ešte aby som ho vnucovala iným. No ale čo už s tými, ktorí sa na to povolaní citia.

Nie, nevidela som. Mne len stačilo prečítať si tých niekoľko pár riadkov na ich stránke alebo na internete a mala som dosť. Nikdy som nemala rada fanatikov a to v akejkoľvek podobe. A toto mi pripadá ako fanatizmus. Takáto zaslepenosť ľudí nikdy neviedla k ničomu dobrému.
A k tej pomoci. Ono veľké reči môže mať každý, ale veľké činy, či poskytnúť pomoc už nedokáže hocikto. Bolo a je veľmi málo ľudí na svete, ktorí by to dokázali. Škoda.
Mňa osobne vždy viac zaujímali činy a nie reči. Pretože ktokoľvek Ti môže pekne rozprávať a usmievať sa, ale úplne o niečom inom je, čo robí za tvojím chrbtom.

Mart.ka...správne si zasiahla slovkom "pomoc" , no moja neter /slobodná mamička/sa pomoci nedočkala.
Otehotnela a jej "priateľ" sa na ňu a to maličké vykašľal, dieťatko donosila-porodila-vzorne sa stará a miluje ho ALE!!! P O M O C I sa nedostalo ani jej ani jej dieťatku, to dokonca nechcú ani pokrstiť, lebo vraj nie je počaté v "posvätnom" zväzku manželskom a tak má problémy existenčné/ nemá kde bývať/, finančné/ má nízky plat a hypotéku jej nedajú.../ a ani cirkev ju ani jej dieťa neprijalo-nepokrstilo...
Dieťatko oblieka cez Sekáč, o dákej dovolenke môže len snívať, na škôlku jej prispievajú rodičia a to ešte dieťa nejde do školy.
Alimenti si vybeháva na súde.
A pritom vôbec nie je nezodpovedná, len mala jednoducho smolu na partnera...

Doma síce býva s rodičmi v 4-or izbovom byte ale spolu s ďalšími 3 súrodencami, čiže v byte ich býva 7.
ČO S TÝM "VÁŽENÝ AKTIVISTI?"

A je to tu-manžel sa vrátil z prechádzky s mojou 4-ročnou dcérou a z jej strany boli zvedavé otázky. Nepomohli ani výhovorky môjho manžela, že však je to len kečup...A malá na to-ja tam vidím aj nožičku ! Ten bilbord fakt nie je
pre detské oči. Čo myslíte, môžu matky zažalovať firmu, čo rozbehla kampaň?
Ale to je asi otázka pre dobrého právnika!

Nebudem nikoho odsudzovať za jeho činy,svoje bremeno nech si nesie každý sám, chcem iba pretlmočiť jeden článok z roku pána 1971-75 vtedy bol k dostaniu časopis 100+1 ZZ a v ňom písali: vo Francúzsku pri výstavbe diaľnice našli spojovací tunel ,ktorý spájal kláštor mníšiek a kláštor mníchov a pri jeho prezeraní našli spústu detských kostričiek. Oni mohli interupciu odsudzovať , veď oni predsa porodili....................

keď zakážu, vrátia sa "anjeličkárky"

Moja matka musela v r. 1968 tiež podstúpiť interrupciu, nakoľko bola vážne chorá, a liečili ju rádioaktívnym železom. Mala vtedy 24 rokov, a bolo to vytúžené dieťa po 4 rokoch manželstva. Takže si viete predstaviť ako to pôsobilo na jej psychiku. Po vyliečený porodila mňa a môjho staršieho brata. O tejto udalosti sa v rodine nikdy nehovorilo, práve kvôli prežitej traume. Do 17 rokov ani ja som o tom netušil, až po toľkých rokoch (20 rokov) sa rozhodla o tom prehovoriť. A to bolo prvý a posledný krát. Takže bola v situácii či sa nechá liečiť, alebo porodí to dieťa, ale nebude mať čas na jeho výchovu.

No coment.

Ja som svoje prvé dieťaťko potratila a vtedy, keď som ležala v nemocnici a so mnou aj tie, čo išli samé na interupciu, tak som ich v duchu odsudzovala. Našťastie som potom mala dve krásne zdravé deti a moje vyhranené názory na odsúdenie iných sa tiež už zmenili. Dnes viem, že nemám právo hodnotiť činy iných ľudí, ani keby som ich akokoľvek odsudzovala, nie som Pán Boh. Je to vec tej ženy. Je to jej život, jej telo a tiež jej svedomie.

V niektorych pripadoch clovek NEMA HLADAT DOVOD, ALE RIESENIE!

Tam su dovody väcsinou iste.
Ja si neviem predstavit, ze by som na zaciatku kariery otehotnela. V case, kedy som niekedy 18hodin 7dni v tyzdni pracovala by dieta neprislo vhod. Ja by som sa rozhodla pre interupciu.

Lenže - žiaľ, interrupcia je jedným z dvoch riešení. Iné riešenie v tej-ktorej chvíli pre ženy neexistuje: buď to dieťa vynosím, alebo pôjdem na interrupciu. Viem, je to veľmi surový pohľad, ale načisto realistický a pragmatický.

Alebo nájsť riešenie ešte skôr? Ano, v rôznych spôsoboch ochrany pred otehotnením, čo však práve kresťania tak hrozne odsudzujú, vzhľadom na výklad biblie.

Ale zákaz interrupcií nerieši absolútne nič. Iba zničí život stovkám a tisíckam mužov, žien a detí.

Nechcem sa nikoho dotknúť, ale zdá sa mi, že nemáme na všetko rovnaký meter. Keby si ochorela, alebo niekto z tvojich blízkych, o ktorého by si sa musela starať, tak čo by si uprednostnila? Karieru, alebo rodinu? Nevládneho otca alebo matku zabiť nemôžeme, za to by nás odsúdili, ale dieťa, ktoré žije ale fyzicky ho nevidíme, k nemu sa správame ako k veci, ktorá sa dá hocikedy zahodiť. To je môj názor.

Prečítala som si v pokoji a pohode vaše názory a je mi dosť smutno- neviem ale okolo mňa také názory nie sú moc rozšírené, nesúhlasím s niektorými príspevkami, napr. o 11 deťoch a pod.- panebože však žijeme v 21stor. a nie v komunizme- každá žena má možnosť si kúpiť tabletky za 500sk na tri mesiace a je pokoj, nepochopím, niektoré vyjadrenia sú ako keby neexistovala antikoncepcia, adopcia a pod. Ja mám ten názor, že dáma, podotýkam DÁMA by v živote na potrat nešla, vačšinou to tak riešia ženy, ktoré chcú týmto zakryť buď neveru, alebo nejaké prespanie sa za peniaze a pod.A nesúhlasím, ani s tvrdením, že neuživím napr. 3 deti?Tak 2 uživia a tretie už nie? Tak potom to je neschopnosť osobnosti, zlyhanie človeka v živote.
Božie mlyny...

To je uplne iny pripad. Otec, alebo matka je uz tam dlhe roky. Ale to dieta sa len pred kratkom nahodne "vyskytlo". Ja by som sa o rodinu iste postarala, najala osetrovatelky, nechala vsetko vybavit atd. Ale urcite by som nemenila na zaciatku kariery svoj zivot inym smerom! A to viem teraz 30 rokov po tom, aka som uspesna. To znamena ja mam objektivny pohlad. A ano, uz sa to stalo, ze mi niekto ochorel a musela som sa starat, postarala som sa vzorne a som na seba hrda.

Katka, dovoľ, aby som aj ja vyjadrila svoj úžas, že v 21. storočí dokáže niekto takto reagovať na druhého človeka. Prečo si myslíš, že každá žena, ktorá šla na potrat, sa "prespala" a ešte k tomu za peniaze, bola neverná alebo urobila nejakú podobnú, v očiach väčšiny ľudí ohavnú a nemravnú vec. Teraz nejdem obhajovať ženy, ktoré ponúkajú svoje telá za peniaze a tak ďalej. Ale nevieš, v akej životnej situácii sa môže ocitnúť žena, ktorá nechcene otehotnela. Ty si ešte nepočula, že žena otehotnela napriek vnútromaternicovému teliesku? Pritom je tu celkom veľká pravdepodobnosť, že sa jej to stane... Ešte si nepočula, že žena dostala hnačky, kvôli ktorým nezaberala antikoncepcia, a otehotnela? ... Nikdy nehovor nikdy, mnohí, ktorí sa dušovali, že oni by to nikdy neurobili, boli nakoniec donútení osudom robiť presný opak svojho skalopevného presvedčenia.

My sme s manzelkou nikdy nemali problem hovorit s detmi aj o takychto citlivych temach - prave naopak, je to dobra prilezitost na to vysvetlit im to. Teraz sa vela hovori o tom, ze by rodicia mali s detmi hovorit aj o citlivych a tabuizovanych temach, ako nepr. sex, a ze by sa to malo ucit aj v skole a o tomto nie?

Dovolte mi napisat svoj nazor a aj nejaku zivotnu skusenost. Najprv si polozim recnicku otazku - CO BYVA HLAVNYM ARGUMENTOM PRE ROZHODNUTIE IST NA INTERRUPCIU? Ekonomicke dovody (nebudem sa moct starat) a zdravotne dovody (dieta moze byt postihnute). Ked bola manzelka tehotna s nasou druhou dcerkou, absolvovala bezne testy . okrem ineho alfafetoproteinovy test (ak som to nenapisal spravne, isto ma niekto opravi). Chodila k znamej lekarke. Ta ju zavolala na test znova. Potom znova. Uz sa nam to nepacilo, tak sme sa rovo opytali. Dozvedeli sme sa, ze dieta bude postihnute, bud Downov syndrom, alebo razstep chrbtice. Testy vychadzali coraz horsie. Lekarka odporucala cim skor spravit "kratky rez". Este nam odporucala vysetreni e- punkciu z plodovej vody, ale to sme odmietli. Preco?

Nazdavali sme sa, ze ak sa nam ma narodit postihnute dieta, je to bozia vola a clovek nie vzdy je sice schopny pochopit bozi zamer, ale to este neznamena, ze ho nema byt ochotny splnit. Dodnes uvazujeme asi takto: AK SA NAM NARODI DIETA (CHCENE DIETA) A O 5 ROKOV HO NAPR, ZRAZI AUTO, ALEBO PREKONA ZAPAL MOZGOVYCH BLAN A OSTANE NA VOZIKU, MAME HO HODIT DO KONTAJERA? Podla tejto filozofie by sme mali predsa mat pravo ho zabit a vyhodit do smeti, pretoze my sme predsa chceli zdrave dieta, nie postihnute nie?

Lekarka vyuzila kazdu prilezitost, aby manzelke pripomenula, ze spravila chybu - napr. na uktrazvuku - vidite tu velku hlavu??? Ked manzelka rodila, lekarka nestihna prist do nemocnice (bola rodinna znama, chela byt pri porode) ale prisla asi 20 min po porode. Manzelky si nevsimala ale bezala za lekarom a pytala sa na dieta. Ked dostala odpoved, ze dieta je O.K., pytala sa opakovane a chela ho vidiet. Tvrdila, ze predsa musi byt postihnute (hodnoty tych testov boli katastrofalne).

Narodila sa nam krasna dcerka. Teraz ma 14, otacaju sa za nou vsetci chlapci, je sikovna, vyhrava sutaze. nema ziadne,ani najmensie telesne ci dusevne postihnutie. Samozerjme sme sa modlili, no boli sme ochotni prijat boziu volu a boli sme zmiereni s tym, ze sa budeme starat o postihnute dieta.

Druhy argument - ekonomicky: AK SA NAM NARODI CHENE DIETA V CASE, KED SME SCHOPNI SA O NEHO STARAT A PO 10 ROKOCH PRIDEME OBAJA O PRACU (STAVA SA BEZNE) - MAME PRAVO DIETATU POVEDAT - PREPAC, ALE MAS SMOLU, NEMOZEME SA O TEBA STARAT, MUSIME TA UTOPIT?


NAPRIEK TOMU, ZE MA TU MNOHI OZNACITE ZA FANATIKA - MYSLIM SI, ZE JE KRAJNE NESPRAVODLIVE AK SUDIA NAPR. MATKU, KTORA PORODILA DIETA A NASLEDNE HO HODILA DO KONTAJNERA (STAVA SA CASTO). Aky je rozdiel v tom, ci niekoho hodim do kontajnera pre porodom, alebo po nom? Ved takisto by sme mohli argumentovat aj tym, ze male dieta este nie je plnohodnotna osobnost, nie je to hotovy clovek, navyse cerstvo narodeny cloviecik este nevidi, vela toho nevnima, nevie nic o zivote, teda asie nevie, o co prichadza. A napriek tomu - matka ide pre sud. V druhom pripade (matka pripravila dieta o zivot skor) je vsetko O.K. a dokonca je "neeticke" drazdit psychiku matku nejakym nevhodnym plagatom???

Tymto som nechel nijako naznacit, ze by sme mali sudit zeny, ktore uz svoje deti o zivot pripravili (zivoty to uz nevrati). Ale tolerovanie takehoto stavu do buducnosti a dokonca oznacovanie tychto brutalnych cinov za "zakladne ludske pravo" tiez nie je na mieste. Vsimli ste si, ze ak ma niekto problem s obhajobou svojej pravdy, snazi sa posuvat vyznam pojmov? Napr. ludia, ktori branili so zbranou v ruke svoju vlast vsetkymi dostupnymi prostriedkami mimo regulernu armadu vzdy poli "partizani". (napr. v SNP, ale aj za atentatu na Heidricha a pod). Teraz su to ale uz "teroristi" (v Iraku, v Afganistane). To iste plati aj v pripade obhajoby potratov. Vsimnite si ten nazov "umele PRERUSENIE tehotenstva". No - vyznam slova prerusenie bol vzdy o tom, ze sa nieco prerusi na nejakuy cas aby to potom mohlo pokracovat (napr. prerusenie studia). Ale ten chudak na plagate nevyzeral na to, ze by to mohol este rozchodit. Pre mna to nie je prerusenie...

Zaujimavy nazor, ze zena ktora ide na potrat je NEDAMA a sa prespala za peniaze alebo bola neverna. V pripade, ze by som ja mala ist na potrat, zrejme by som bola potom NEDAMA a bud som bola mojmu nemanzelovi(som slobodna) neverna, alebo som sa s niekym pri mojom malom financnom prijme (180,000€rocne) musela vyspat.

Prepáč, ale keby sa takto boli stavali k veci naši rodičia, mnohí z nás by tu dnes vôbec neboli. Nechcem sa ťa dotknúť, iste všetci sa dokážeme postarať o hocikoho aj o cudzieho, len o svoje vlastné dieťa nie. Lebo u niekoho to nie je ani človek, ale iba niečo náhodné.