Dobrý deň, reagujem na tému záujmové útvary a školské kluby detí. Môj predchádzajúci príspevok hovoril o záujmových útvaroch v rámci klubu. Stretli sa tu dva protichodné názory. Kedže táto problematika pravdepodobne rieši všade rozdielne, vznikú názorové nezhody. Tak sa pokúsim aspoň v skratke zdvôvodniť môj predchádzajúci príspevok a v podstate moje skúsenosti z praxe.
Pokiaľ sa nezaviedli na školách vzdelávacie poukazy, tak záujmových krúžkov bolo oveľa menej. Poväčšine sme ich viedli v školských kluboch v rámci svojej činnosti, čím sme si dopĺňali svoj základny úväzok. Po ich zavedení sa počet krúžkov, aspoň v regióne kde pracujem, omnoho zvýšil. Keďže náš úväzok v ŠKD sa priamou klubovou činnosťou v oddeleniach len veľmi ťažko naplní, i naďalej si ho dopĺňame vedením záujmových krúžkov a účením výchovných predmetov. Peniaze zo vzdelávacích poukazov sa pritom samozrejme nepoužívajú na zaplatenie nami vedeného krúžku, ale na materiálno-technické vybavenie záujmovej činnosti v rámci celej školy. Či už je to správne, alebo nie, to je otázne, nakoľko táto oblasť výchovnej činnosti nie je nikde legislatívne zakotvená, teda aspoň ja som sa k nej doposiaľ neprepracovala. Ak je, budem veľmi povďačná, keď ma na to nasmerujete.
V klube kde pracujem, máme činnosť rozdelenú nasledovne: odpočinková a rekreačná činnosť, záujmová činnosť, príprava na vyučovanie, záumové útvary /tie začínajú od 15,30 hod./ Takto ro realizujmeme 9 rokov, to zamamená aj s vedením záujmových útvarov v rámci úväzku, čo sa nám v praxi osvečilo a doteraz nás nikto neupozornil, že je to nesprávne.
Čo sa týka nového zákona o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ č. 245/2008 Z.z., ten som použila v súvislosti s dotazom na financie v kluboch, kde som mala na mysli § 114, bod 3, kde sa hovorí o výške mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí a nie ohľadne zájumových útvarov. Dovolím si tvrdiť, že problematiku a legislatívu ohľadne školských klubov poznám ale budem veľmi rada, keď ma niekto vyvedie z omylov, ktorých sa môžem dopúšťať a poradí mi.
Na záver si dovolím prezentovať môj názor, že školské kluby sú bohužiaľ v mnohých prípadoch na konci záujmu vo výchovno-vzdelávacom procese. Malo by sa to však konečne vyriešiť. Buď na školy patríme so všetkým čo k tomu patrí, alebo nie. Verím, že sa to časom vyrieši. Všetkým vychovávateľom a priaznivcom klubovej činnosti prajem veľa úspechov v práci.