habibti Hanelie,
to je v poriadku...sme ludia.
Ocenila by som ak by tu napisali nazor aj ludia kt. su v poziciach ze tie pohovory vedu. Chcem vediet co sa Vam pozdava, co vas odradza...co je nepripustne.
Dakujem
Tak sa teda zapojím. Ja som aj zamestnávateľ. A keď mám byť úprimná, ak niekto ku mne príde a povie, že hľadá zamestnanie a má také a také vzdelanie a robil to a to a všade len pár mesiacov, dalo by sa povedať, že pomaly horko-ťažko vydrží v jednej firme počas skúšobnej doby a vôbec nevie čím sa zaoberám a čo by v tej mojej firme konkrétne chcel pre mňa robiť, tak by som tiež nemala záujem. A taký človek, ktorý podľa všetkého ani nevie, čo vlastne chce robiť, je pre mňa strata času. Je to kruté, ale je to tak. V prvom rade si treba ujasniť, čo chcem robiť, čo chcem dosiahnuť, čo viem - na čo moje vedomosti stačia. A niekedy to ani nie je o vzdelaní - pretože ak má niekto VŠ, MBA alebo sa honosí titulom pred menom aj za menom, nemusí to znamenať, že ten človek bude pre tú spoločnosť prínosom. Ja sa záujemcu o prácu spýtam, či by ho tá práca bavila, ale keď počujem odpoveď, že veď človek niečo robiť musí, tak sme pohovor skončili. V prvom rade si treba urobiť poriadok v sebe. Veľa by sa dalo na túto tému diskutovať. Ja som v pozícii akoby uchádzača o zamestnanie vtedy, keď ponúkam svoje služby a môžem povedať, že vždy sa snažím o osobné stretnutie a keď ho docielim, tak tú zákazku na 90 % dostanem. A to je o spôsobe komunikácie. No ja by som Vám vedela o tom urobiť celú prednášku a naučiť Vás ako na to.
A rada na záver. VŽDY A VŠADE VCHÁDZAM S ÚSMEVOM, KOMUNIKUJEM S ÚSMEVOM, AJ TELEFONUJEM S ÚSMEVOM.